Nízke ceny ropy robia vrásky mnohých autoritárskym vodcom. Jedným z nich je aj kazašský prezident Nursultan Nazarbajev. V stredoázijskej krajine klíčia prvé protesty ľudí, na ktorých tvrdo dopadla ekonomická kríza. "Vodca krajiny" im odkazuje, aby sa uskromnili a rozlúčili sa napríklad s drahým ovocím.
Minulú dekádu rástol hrubý domáci produkt Kazachstanu približne o desať percent ročne a ešte pred dvoma rokmi rast dosahoval takmer päť percent. Nádej na ďalší rast ale zmaril pokles cien ropy, ktorá je hlavnou vývoznou komoditou tejto stredoázijskej krajiny. Podľa odhadov by mohla ekonomika krajiny po prvýkrát od roku 1998 stagnovať, píše web The Economist.
Nepríjemná kombinácia
Kazachstan dlho profitoval zo svojho prírodného bohatstva. Teraz sa ukazuje, že prehnané spoliehanie sa na ťažbu surovín, predovšetkým ropy a zemného plynu, robí kazašskú ekonomiku veľmi krehkou. S podobnými problémami sa stretávajú aj ďalšie štáty, ktorých ekonomika je postavená na príjmoch z čierneho zlata - napríklad Azerbajdžan a Rusko.
Práve recesia Ruska, ktoré je pre Astanu najväčším obchodným partnerom, má na kazašskej kríze nezanedbateľný podiel. Navyše druhým najvýznamnejším partnerom Kazachov je Čína, ktorá v posledných mesiacoch zápasí so spomalením ekonomického rastu.
Kazakhstan is dealing with the financial crunch with an odd mix of stimulus and austerity https://t.co/aIoECS7omA pic.twitter.com/iwpAwqgMtV
— The Economist (@TheEconomist) február 5, 2016
Ľudia nedokážu platiť hypotéky
Kazašská mena tenge sa oproti doláru dramaticky prepadá. Na začiatku roka 2015 sa kurz pohyboval okolo 180 tenge za dolár, teraz stojí dolár 360 tenge. Rastú ceny potravín a viacerým Kazachom prudko zdraželi hypotéky vedené v dolároch.
Na začiatku februára protestovalo pred bankou v Almaty asi dvadsať majiteľov domov, pre ktorých sa splácanie hypotéky náhle stalo neúnosným bremenom. Expert na Rusko a Strednej Ázii z Karlovej univerzity Emil Aslan Souleimanov upozorňuje, že protesty v krajine, kde od roku 1989 vládne autoritársky prezident Nursultan Nazarbajev, sú veľmi zriedkavé.
"Niet divu, pretože režim prísne kontroluje dianie vo verejnom priestore. Ľudia, ktorí sa kontrole alebo jeho politike vzoprú, čelia postihom, ako formálnym, tak neformálnym," vysvetlil pre iDNES.cz Souleimanov a pripomína krvavé ukončenie protestu v Žanaozene v roku 2011. Polícia vtedy postrieľala najmenej 14 pracovníkov rafinérie, ktorí sa dožadovali sľúbených peňazí .
Ak budú však ceny ropy naďalej klesať, môže sa situácia dostať mimo kontroly úradov. "V tomto prípade nemožno vylúčiť, že režim siahne k násiliu, aby sa udržal pri moci," tvrdí Souleimanov.
Prezident: Bez citrónov to zvládneme
Nazarbajev sa snaží občanov uchlácholiť, že všetko je v poriadku a vyzýva ich, aby sa "nestarali o dolár". Národ podľa neho ťažkosti svorne prekoná. "Áno, citróny sú o 150 tenge drahšie, ale my dokážeme žiť bez citrónov, nie?" Agitoval podľa webu Rádia Slobodná Európa na kongrese vlastnej strany a tvrdil, že kazašská ekonomika žije už "pol roka s cenou 30 dolárov za barel ropy a nič sa nedeje."
Avšak od Nazarbajeva, hlavy bohatého klanu, nemusí solidárne vyhlásenie znieť dôveryhodne. Podľa webu The Economist by s rastúcou nespokojnosťou spoločnosti mohla byť ohrozená aj politická stabilita. A to samozrejme režim nechce dopustiť.
Ak by sa životné podmienky obyvateľov zhoršovali, demonštrácie by mohli zosilnieť. "Zatiaľ sa však režimu darí udržiavať istú mieru stability a blahobytu," myslí si Souleimanov.
Vláda s hospodárskymi problémami bojuje kombináciou stimulov a úsporných opatrení. Na jednej strane tak investovala deväť miliárd dolárov do odvetví mimo ropného priemyslu, do stimulov zahraničným investorom a privatizácie štátneho majetku. Tiež platy vo verejnom sektore a penzie sa znateľne zvýšili.
V iných oblastiach výdavky osekali. Úspory sa dotkli aj okázalej televíznej série o kazašských dejinách, ktorá má krajinu zobraziť v lepšom svetle než parodický film Borat, podotýka The Economist.
Vláda si "kupuje" hlasy
Nepriaznivý vývoj na trhu s ropou vládnucu kliku predsa len znepokojil. Nazarbajev vyhlásil na tohtoročný marec predčasné parlamentné voľby, ktoré by normálne prebehli až na konci roka. Analytici tvrdia, že si tak chce poistiť výsledok hlasovania, než sa ekonomické problémy ešte viac zhoršia a verejnosť bude nespokojnejšia.
"Voľby budú tradične skôr, aby sa využil efektu zvýšenia platov vo verejnom sektore," pripomína analytik Aidos Sarym fakt, že vláda nedávno pridala štátnym zamestnancom. "Ekonomická situácia sa bude zhoršovať a politici by neboli schopní ľahko dosiahnuť vytúžený výsledok," dodáva. Predčasné voľby sa konali aj v rokoch 2007 a 2012.
Niektorí odborníci si tiež myslia, že Nazarbajev sa pokúsi obmeniť vládne elity, aby upevnil ich lojalitu a predišiel možnému pokusu o puč. Podľa Souleimanova však v najbližšej dobe žiadne striedanie pri kormidle nehrozí.
"Nazarbajev je odhodlaný udržať si moc. Jeho kult osobnosti nie je ohrozený, hoci bežní Kazachovia začínajú o prezidentovi pochybovať. A to aj tí, ktorí ešte pred niekoľkými rokmi považovali vodcu krajiny za záruku ekonomického rastu a politickej stability, hoci aj za cenu obmedzenia ľudských práv a občiansko-politických slobôd," dodáva politológ.