Zlaté nákupy obmedzuje pokles príjmov v dvoch najväčších ekonomikách, ktoré vášnivo kupujú zlato najviac na svete. Reč je o Indii a Číne. Na peňaženky Číňanov a Indov doľahol volatilný akciový trh a slabá úroda.
Stále nad pomyselnou hranicou
Dopyt klesol v poslednom štvrťroku podľa informácií Svetovej rady pre zlato WGC medziročne o 12 percent na 914,9 metrických ton. Konkrétne v Číne sa znížila o 3 percentá a v Indii dokonca takmer o štvrtinu. Vzhľadom na to, že Čína a India sú veľmi dôležitými hráčmi na zlatom trhu, sa nejedná o príliš dobré správy. V Indii bol prepad spôsobený horšou ako očakávanú úrodou v minulom roku a zlým počasím v tomto roku. Čína aj naďalej zostáva najväčším svetovým spotrebiteľom zlata.
Len od začiatku roka cena zlata klesla o 5,1 percenta a smeruje k tretiemu ročnému prepadu po sebe. Rada zlatých strát by tak mohla byť najväčšia od roku 2000.
Držba burzovo obchodovaných fondov investorov sa znižovala každý mesiac od mája a nachádza sa taktiež na šesťročnom minime. V stredu sa cena zlata v reakcii na ďalšiu devalváciu čínskej meny dostala až na 1124 dolárov za trójsku uncu. Dnes cena zlata opäť mierne klesá, drží sa ale nad 1100 dolármi za uncu.
Centrálne banky ďalej nakupujú
V druhom štvrťroku sa nedarilo ani svetovému dopytu po šperkoch, ten klesol medziročne o 14 percent na 513,5 tony, investičný dopyt sa celosvetovo znížil o 11 percent na 178,5 tony, nákupy centrálnych bánk medziročne klesli o 13 percent.
Z medzikvartálneho pohľadu však zlato zostalo v centrálnych bankách v obľube, tie navyšovali oproti predchádzajúcemu kvartálu nákupy o 11 percent na 137,4 ton. Ide o už osemnásty štvrťrok po sebe, kedy prevažovali nákupy centrálnych bánk. Do konca roka možno očakávať, že centrálne banky nakúpia 400 až 500 ton zlata.
Dopyt ovplyvnili aj obavy z gréckej krízy
Celková ponuka zlata sa oproti predošlému štvrťroku znížila o 3,9 percenta na 1032,6 tony. Pre druhý polrok sa očakáva oživenie čínskeho a indického dopytu a každá z týchto dvoch národností by mala podľa odhadov spotrebovať 900 až 1000 ton zlata za celý tento rok.
Spotrebiteľský dopyt po žltom drahom kove klesol o takmer štvrtinu aj na Blízkom Východe, v Turecku dokonca o polovicu. V Európe a USA dopyt rástol, z veľkej časti kvôli obavám o vývoj situácie okolo gréckej dlhovej krízy.
Zlato dnes síce vplyvom silnejúceho dolára mierne oslabilo, drží sa však blízko trojtýždňových maxím vďaka pochybnostiam ohľadom načasovania zvyšovania sadzieb americkým Fedom po devalvácii čínskej meny. Dnes sa najprv zlato pozrelo až nad 1126 dolárov za trójsku uncu, potom však kvôli doláru, ktorý posilnil o 0,3 percenta proti euru, kleslo k 1117 dolárom za trójsku uncu.
Článok bol zverejnený na webe patria.cz