Bývalý newyorský starosta a mediálny magnát Michael Bloomberg podľa médií vraj vážne zvažuje, že sa zapojí do boja o Biely dom. Nie je to prvýkrát, čo sa o jeho kandidatúre špekuluje. A možno ani naposledy. Miliardár sa aktívne o politiku zaujíma, presadzuje napríklad prísnejšiu kontrolu zbraní, čo je v USA jedna z najdiskutovanejších tém.
Bloomberg kandidatúru na prezidenta opakovane odmietal. "Nebudem kandidovať na prezidenta. Bodka. Koniec príbehu," vyhlásil pred americkými novinármi v roku 2010. Lenže televízia CNN pred pár dňami prišla s tvrdením, že si Bloomberg nechal objednať prieskum, aké by mohol mať šance.
Je jasné, že do vopred prehratého súboja nepôjde. Ostatne volebný systém ani nedáva nezávislým príliš šance uspieť proti republikánskemu či demokratickému kandidátovi, hoci by boli oveľa slabší.
Život sedemdesiattriročného Bloomberga ukazuje, že nerád dáva všetky vajcia do jedného košíka. Ostatne svoju životnú filozofiu kedysi opísal na dobrom príklade: "Dobrý obchodník sa nesmie báť povedať si o objednávku. Je ako chlapík, čo vojde do baru a osloví každú peknú babu s otázkou: Nechceš sa so mnou vyspať? Veľa dievčat ho odmietne, ale s množstvom sa tiež vyspí."
Medzi svetovými boháčmi mu podľa časopisu Forbes patrí 44. priečka s odhadovaným majetkom 36,3 miliardy dolárov.
Potomok židovských imigrantov
Bloomberg sa narodil pred 73 rokmi v Bostone v židovskej rodine s ruskými predkami. Vo svojom životopise sa nezabúda pochváliť, že si počas štúdií musel privyrábať napríklad ako strážca parkoviska. V roku 1966 nastúpil čerstvý absolvent Harvardu ako maklér na Wall Street do investičnej banky Salomon Brothers. Len o pár rokov neskôr sa stal jej partnerom.
Keď banku na začiatku 80. rokov kúpila spoločnosť Phibro, musel sa Bloomberg s desaťmiliónovým odstupným porúčať. Za 15 rokov získal však obrovské skúsenosti a hlavne presne vedel, čo investičné banky na Wall Street potrebujú najviac. Informácie. Presné. Rýchle. Detailné.
Za milióny z odstupného nepodnikol cestu okolo sveta, ale založil agentúru na poskytovanie informácií pre finančné inštitúcie. Dnes zamestnáva vyše 15,5 tisíca ľudí v 192 pobočkách po celom svete. Firma má vyše 325 tisíc predplatiteľov, ktorí môžu na agentúrnych termináloch sledovať burzové informácie v reálnom čase. Bloombergové plány nenabúral ani rýchly vzostup internetu, počet predplatiteľov sa zvyšuje aj teraz.
Z agentúry do čela metropoly
Bloomberg viedol agentúru dve desaťročia. Lenže na konci 90. rokov mu to začalo byť málo, lákala ho politika. Hoci dlhé roky bol demokrat, tak v roku 2001 sa rozhodol stretnúť sa o kreslo newyorského starostu za republikánov. Imponovalo mu ťaženie vtedajšieho republikánskeho starostu Rudyho Giulianiho proti zločinu. Aj to, ako sa správal po zničení "dvojičiek".
Giuliani Bloomberga nakoniec podporil - a táto ťažká váha mu vo voľbách pomohla. O štyri roky neskôr už kandidoval za demokratov a do tretice išiel do volieb ako nezávislý. Nakoniec šéfoval dôležitej metropole dvanásť rokov. Jeho časy na radnici sú však kontroverzné. Proti pôvodným sľubom napríklad škrtal v rozpočtoch, kde sa dalo.
Hoci Bloomberg prehlasuje, že sa do boja o Biely dom nemieni pustiť, vôbec to nemusí znamenať, že sa to nakoniec nestane. Keď pred dvoma rokmi opúšťal newyorskú radnicu, tiež na počkanie rozprával, že sa predsa nikdy nevráti do vedenia agentúry, že už sa bude venovať len svojim koníčkom a charite.
Stačilo deväť mesiacov a všetko bolo inak. Bloomberg sa vrátil ako uragán, vyhádzal pár kľúčových ľudí. Spoločnosť sa oveľa viac rozšírila. Základ síce ďalej tvorí poskytovanie biznis dát a správ z finančných trhov, ale Bloomberg sa stále viac snaží osloviť aj iné publikum, než len burzového makléra a investičných analytikov. Stačí sa pozrieť, akou premenou v poslednej dobe prešiel web jeho agentúry Bloomberg.com.