Severokórejských prebehlíkov v Južnej Kórei častokrát čaká smutný koniec - podľa štatistík nečakane vysoký počet z nich spácha samovraždu. Nedokážu sa totiž prispôsobiť životu v kapitalizme a cnie sa im po domove, píše web BBC.
Na verejnosť sa zvyčajne dostanú len príbehy tých severokórejských utečencov, ktorí sa z nejakého dôvodu stanú celebritami. Tí potom píšu bestsellery, vystupujú v televízii a môžu zarábať tisíce dolárov za jeden večer rozprávania. Pri ňom dokážu plynule rozprávať desivé príbehy o nebezpečnom úteku pred útlakom.
Ale príbehy tých, ktorí utiekli zo svojej vlasti, majú aj temnejšiu stranu, ktorú v Južnej Kórei odkrývajú štatistiky. Podľa údajov juhokórejského ministerstva pre zjednotenie 15 percent z prebehlíkov, ktorí každý rok zomrú, umiera vlastnou rukou. To predstavuje viac ako trojnásobok počtu samovrážd v celej spoločnosti. Južná Kórea má pritom neustále najvyšší počet samovrážd zo všetkých 34 priemyselne vyspelých krajín OECD.
Vysoký počet samovrážd medzi severokórejskými utečencami súvisí s množstvom faktorov. Jedným z nich je skutočnosť, že domov, ktorý opustili, je tak blízko a pritom nedostupný. Ďalším je fakt, že pre nich nová ekonomická realita môže byť veľmi odlišná od takého idealizovaného života, aký zobrazujú juhokórejské seriály prepašované do KĽDR.
Opačným smerom neuteká takmer nikto
Kim Sen-il utiekol z KĽDR pred 14 rokmi a teraz je v siedmom zamestnaní. Okrem iného už pracoval ako vodič autobusu, stavebný robotník a prevádzkoval reštauráciu. Teraz spustil nový podnik predávajúci kuracie kúsky. Kupuje celé kurčatá a najíma hŕstku zamestnancov, aby ich porciovali a dávali do mraziacich sáčkov. Tie sa potom predajú, pričom cena jednotlivých častí kurčaťa je vyššia, ako náklady na celé kura.
Je to ale boj. "Keď skrachoval môj predchádzajúci podnik, pokúsil som sa trikrát zabiť. Stále som si musel pripomínať, ako veľmi som riskoval, aby som sa sem vôbec dostal," hovorí. Súčasťou jeho problému, ako sám pripúšťa, je skutočnosť, že v KĽDR bol vojenský dôstojník a bol zvyknutý vydávať rozkazy. Prijímať príkazy ako zamestnanec v kapitalizme pre neho nebolo ľahké.
Vlani do Južnej Kórey prišlo 1400 severokórejských utečencov. Opačným smerom neuteká tamker nikto. Pred časom usporiadala plačúca štyridsaťpäťročná Kim Rjen-hi tlačovú konferenciu, na ktorej oznámila, že sa chce vrátiť domov. Pred štyrmi rokmi dorazila do Južnej Kórey cez Čínu a Thajsko, ale teraz jej zúfalo chýba KĽDR.
"Sloboda, materiálne záležitosti a ďalšie lákadlá pre mňa nie sú tak dôležité, ako rodina a domov," povedala. "Chcem sa vrátiť k svojej milovanej rodine, aj keby som tam mala zomrieť od hladu."
"Musela som sa naučiť všetko od začiatku"
Existujú ale aj takí, ktorí v Južnej Kórei uspeli. I Jong-hi ušla pred 14 rokmi a teraz vedie rušnú reštaurácii Max Burrito vzdialenú dve hodiny od Soulu. Kým žila v KĽDR, nikdy o tomto klasickom mexickom jedle ani nepočula, ale keď sa dostala na juh, v prvej práci predávala kebaby, ku ktorým pridávala ryžu, aby lepšie vyhovovali kórejskému vkusu. Výsledok, ako zistila, sa dosť podobal burritu, a tak sa pustila do podnikania - a to veľmi úspešne. Jej iniciatíva a tvrdá práca sa vyplatili. "Keď som prišla, pripadal mi Juh strašne odlišný. Aby som uspela, musela som sa naučiť všetko od začiatku," hovorí dnes.
Prebehlíci dostávajú po príchode do Južnej Kórey trojmesačný výcvik, ale podľa kritikov to nie je dosť, aby sa naučili nové zručnosti. Vláda argumentuje, že samotní utečenci si neželajú dlhšie obdobie výučby. Pre prebehlíkov existujú len skromné pracovné príležitosti, a to je tiež jeden z dôvodov nespokojnosti.
Andrej Lankov, historik soulskej univerzity, ktorý študoval aj v Pchjongjangu, tvrdí, že problémom je skutočnosť, že zručnosti vyžadované v KĽDR nepostačujú v modernej juhokórejskej ekonomike. Napríklad lekári zvyčajne neuspejú pri snahe získať prácu v juhokórejskom zdravotnom sektore.
To podľa jeho názoru naznačuje ťažkosti, ktoré by sprevádzali prípadné zjednotenie. "Môže absolvent severokórejskej medicíny dúfať, že dostane lekársku licenciu v zjednotenej Kórei, keď sú jeho či jej lekárske znalosti získané zo zle preložených, niekoľko desaťročí starých sovietskych učebníc? A najala by juhokórejská spoločnosť technika, ktorého práca po celé desaťročia pozostávala z húževnatého - a často dômyselného - úsilia udržať vybavenie zo sovietskej éry v chode?"