Ak Grécko zbankrotuje, Slovensko môže prísť najviac o tri miliardy eur. Časť týchto peňazí poskytlo vo forme záruk, ďalšie išli do krajiny cez Eurosystém. Slovenské verejné financie to však výraznejšie neovplyvní, predpokladajú ekonómovia.
"Vývoj v Grécku prinesie ekonomické nepríjemnosti, ktoré zasiahnu aj Slovensko. Dá sa takmer s istotou povedať, že prídeme o nejakú časť peňazí, ktoré Grécku garantujeme. Teoretický najvyšší strop je niečo cez tri miliardy eur. Samozrejme, ak Grécko zbankrotuje, tak nie na celú sumu. Prídeme pravdepodobne možno o desiatky percent z tejto sumy," vyčíslil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský.
Situáciu v Grécku pozoruje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). "Priame fiškálne dopady sledujeme, keďže ovplyvňujú aj rozpočtovú pozíciu Slovenska. Vzhľadom na to, že celý prvý euroval už je zarátaný v dlhu, nečakáme vážne priame následky," podotkol člen RRZ Ľudovít Ódor.
Zároveň nepredpokladá, že v prípade odchodu Grécka z eurozóny alebo jeho bankrotu by výrazne vzrástol štátny dlh Slovenska. "To, čo sme poslali ako naše garancie do prvého eurovalu, to už máme zarátané v dlhu. V rámci prvého eurovalu tam máme zhruba 1,5 miliardy eur a potom v rámci Eurosystému je podobný objem. To znamená, že dohromady hovoríme o troch miliardách eur," doplnil Ódor.
Aj Vlachynský upozorňuje, že záruky Slovenska výrazne neovplyvnia verejné financie. "Nie je to niečo, čo by sme museli z večera do rána uhradiť. Splátky eurovalu, ktoré má Grécko, sú rozložené do mnoho rokov, čiže aj prípadné vyrovnávanie týchto strát by sa nás týkalo v rámci niekoľkých rokov," vysvetlil.
Európski lídri robia všetko pre to, aby Grécko zotrvalo v eurozóne. "My si odchod Grécka z eurozóny neželáme. Je to čiastočne v rukách gréckej vlády, čiastočne v rukách Európskej centrálnej banky. V každom prípade budeme rešpektovať vôľu vyjadrenú v referende. Boli by sme radi, ak by sa grécki občania rozhodli správne," konštatoval poradca slovenského ministra financií Michal Polák.
Zároveň uviedol, že rezort financií je pripravený na rôzne alternatívy. "Stále platí, že pokiaľ to len bude možné, chceme zachovať celistvosť eurozóny. Dopady by boli nepriame, lebo nemáme veľké obchodné väzby, ani naše banky nie sú zviazané s gréckym finančným systémom. Myslíme si, že sme schopní vyrovnať sa s každou situáciou, ktorá by mohla nastať," dodal Polák.
Ekonómovia sa zároveň zhodujú, že v budúcnosti by mohlo byť problémom, aké má Grécko možnosti zabrániť dobudovaniu Hospodárskej a menovej únie. "Práve grécky príklad ukazuje, aké dôležité je robiť na pilieroch v eurozóne, ktoré ešte chýbajú. Mechanizmy sa budujú v rámci bankovej únie, hovorí sa aj o posilnení únie na kapitálovom trhu. Spolu s rozpočtovou zodpovednosťou tieto dva piliere považujem za najviac kľúčové, aby sme v budúcnosti predchádzali situáciám ako v Grécku," doplnil Ódor s tým, že v rámci tejto diskusie môže Slovensko ponúknuť svoje skúsenosti.
"Zatiaľ je Slovensko vnímané ako krajina, ktorá sa snaží dodržiavať do bodky európske pravidlá. Či už v oblasti fiškálnej politiky, únie alebo pri kreovaní nezávislej fiškálnej rady by Slovensko mohlo mať istú pridanú hodnotu do diskusie," dodal Ódor.
Aj podľa Poláka krajiny potrebujú systematické riešenia, ktoré prispejú k riešeniam kríz. "Keď prišla kríza, riešila sa rôznymi ad hoc riešeniami, ktoré si vyžiadala daná situácia. To, čo potrebujeme, je systematickejšie riešenie, ktoré by predchádzalo krízam a ak by sa vyskytli, dokázalo by na ne reagovať pružne a systematicky," dodal.