Platíme vysoké dane a odvody. A aj to je dôvod, prečo naše firmy nemajú záujem hromadne prijímať zamestnancov. Viac ako rok bez práce je pritom u nás až dvojnásobne viac ľudí ako v ostatných krajinách Európskej únie. A práve to je hlavný problém, ktorý nám OECD vyčíta v analýze nášho daňového systému. Ako prioritu nám na najbližšie roky preto odporučila znížiť zaťaženie práce. To znamená skresať výšku daní a odvodov, ktoré platia firmy i ľudia. „Vysoké zaťaženie práce vytláča zamestnancov mimo trhu práce. Potrebuje preto impulz v podobe rozsiahlejšej štrukturálnej reformy,“ uvádza sa v analýze slovenského daňového systému, ktorú urobilo OECD spolu s Inštitútom finančnej politiky pri ministerstve financií.
Zmeny môžu viesť k chaosu
Aj napriek tomu, že za nižšie odvody či dane bojujú odborníci už roky, neustálymi zmenami sú už znechutení. „Najradšej by sme v daňovom systéme nerobili žiadne zmeny a nechali ich sadzby dlhodobo bez zmeny. Pre všetky strany je totiž lepšie, keď si môžu na nastavenie daní zvyknúť a poznajú pravidlá hry vopred. Politickým zlozvykom sa však, bohužiaľ, stalo, že sadzby dane sa neustále zvyšujú a znižujú, z čoho sú občania aj firmy často iba zmätení,“ povedal analytik finančných trhov spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář. Na druhej strane, príliš vysoké poplatky štátu podľa neho ľudí demotivujú, a preto sa im nechce klasicky pracovať. Práve preto často vyhľadávajú takú formu zamestnania, kde môžu na daniach a odvodoch ušetriť. Napríklad na dohodu. Potvrdzujú to aj čísla zo Sociálnej poisťovne. Z nich vyplýva, že počet dohôd, ktoré nahradili klasický zamestnanecký pomer, vzrástol z dvoch percent v roku 2005 na dvanásť percent v roku 2012.
Transparentnosťou k úspechu
Viac na daniach a odvodoch by štát podľa riaditeľa INEKO Petra Goliáša vybral, ak by sa zvýšila transparentnosť pri ich platení. „Prvým krokom je zverejnenie zoznamu firiem s výškou zaplatenej dane z príjmu. K tomu by mala byť zverejnená aj informácia o výške obratu, nasledovať by mali údaje o zaplatenej dani z pridanej hodnoty a výške nadmerných odpočtov,“ vymenúva Goliáš informácie, ktoré by sa mali zverejniť. Daňová transparentnosť by sa mala podľa neho postupne rozšíriť aj na živnostníkov a mala by pokryť dlhšie časové obdobie. Myslí si, že by sa tak zvýšila šanca na odhalenie daňových podvodníkov a verejný tlak by pomohol obmedziť daňové úniky. „Ak totiž niekto dlhodobo neplatí dane a napriek tomu žije v nadštandardných pomeroch, mal by čo vysvetľovať,“ dodal Goliáš.
OECD nám v analýze odporúča najmä štrukturálne zmeny. Jednu z nich vláda už nedávno urobila. Ide o zavedenie odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch pre nízkopríjmových ľudí, ktorá platí od začiatku tohto roka. Podobne tak sa štát pred časom rozhodol odpúšťať platenie odvodov dlhodobo nezamestnaným. „Doteraz využilo odvodovú úľavu na zníženie daňového zaťaženia pre dlhodobo nezamestnaných 2759 fyzických osôb u 1854 zamestnávateľov,“ povedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Cihlář sa však obáva toho, aby štát odpočet nezrušil skôr, ako si naň ľudia stihnú zvyknúť.
Analytici z OECD si však myslia, že cesta zlepšenia našej daňovej politiky vedie v duchu úľav a odporúčajú nám zaviesť ďalšie zmeny. Podľa ministerstva financií budú predmetom odborných diskusií. „Z nášho pohľadu najbližšími výzvami budúcich vlád budú reforma školstva s cieľom odstrániť nesúlad medzi zručnosťami a dopytom na trhu práce, celková štrukturálna reforma trhu práce, ako aj reforma zdravotníctva,“ uviedli z tlačového odboru ministerstva financií.
Daňové licencie by mali byť podľa OECD len dočasné
Od minulého roka musia platiť minimálnu daň štátu všetky firmy. Bez rozdielu, či podnikateľ skončil na nule, či dokonca v strate. OECD však toto opatrenie v štúdii slovenského daňového systému akceptuje iba ako dočasný nástroj.
Ako takéto hodnotenie vníma, či zavedenie licencií považuje za dobrý krok a či ich neplánuje zrušiť, sme sa opýtali rezortu financií. Z neho nám však odpovedali, že „uvedený dokument prezentuje názory autorov z Inštitútu finančnej
politiky a OECD, ktoré nemusia nevyhnutne odzrkadľovať oficiálne názory ministerstva financií ani OECD“.