Gro svojho biznisu nasmerovala do automobilového priemyslu. A s výrobou plastových komponentov našla táto myjavská firma Tecoplast PM svojich odberateľov v Nemecku. V poslednom čase však dopyt po ich výrobkov začal výraznejšie stúpať. „Pozorujeme nárast a zvyšujúci sa dopyt zo strany tamojších odberateľov,“ hovorí Roman Benko, zodpovedný za obchod spoločnosti.
Nie sú však jediní, ktorí zaznamenali podobný trend. Ako ukázali najnovšie údaje Štatistického úradu, vývoz našich podnikov práve do Nemecka začal vo veľkom rásť. Za prvý štvrťrok tohto roka tak naše firmy vyviezli smerom do Berlína o 16 percent tovarov a služieb viac ako vlani. A s týmto nárastom získali aj prvenstvo najrýchlejšie rastúceho odbytiska z našich top 7 exportných trhov.
Rastie Nemecko, rastieme my
Zmenu kurzu potvrdzuje aj Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora. Najväčší dopyt je podľa nej po spomínaných komponentoch do áut, ale aj po samotných vozidlách. Vo všeobecnosti tak platí, že keď Nemci rastú, tak aj viac míňajú. A tak musia viac dovážať, čo následne dáva nové zákazky aj našim firmám. „Nárast exportu si nevysvetľujem tým, že by slovenskí producenti boli nejako atraktívnejší, ale skôr zlepšením situácie, a teda aj produkcie v Nemecku,“ uviedol pre HN Kičina.
Ako však na druhej strane upozorňuje Benko, nie je to len tým. Nemeckí výrobcovia áut si u nás dávajú zhotovovať čoraz viac komponentov, ktoré neskôr už iba skladajú v domácich výrobniach. Výnimkou už nie je ani kompletizovanie výrobkov u nás. Takže firmy dostávajú nové zákazky, ktoré dovtedy nerobili.
V praxi však zlepšenie necítia len tie firmy, ktoré priamo do Nemecka vyvážajú. Ako spresňuje Obchodná komora, rastú tak priame dodávky nemeckým zákazníkom, ako aj dodávky slovenských dcérskych spoločností pre tamojšie materské firmy. No a dcérske firmy nemeckých matiek majú následne dodávateľov na Slovensku. Takže viac práce majú v konečnom dôsledku aj slovenské firmy.
Tretí najotvorenejší
Do akej miery sa takýto vývoj odráža na celej našej ekonomike, ukázali aj najnovšie údaje o našom raste. Ten dosiahol 2,4 percenta a práve vďaka Berlínu pozitívne prekonal všetky očakávania.
V praxi tak bolo vidieť, do akej miery je naša ekonomika otvorená. Podľa najnovšej analýzy Poštovej banky otvorenosť dokonca dosiahla historicky najvyššie úrovne. V rámci Európskej únie nás predbehli už len dve krajiny – Írsko a Luxembursko,
Podľa ekonomického analytika Vladimíra Baláža zo SAV Slovensko ani nemá inú možnosť. Čím je totiž ekonomika menšia, tým je otvorenejšia. To nás núti viac špecializovať výrobu, o ktorú je v zahraničí záujem. „Je to pozitívne, lebo čím viac sa špecializujeme, tým lepšie môžeme robiť dané výrobky,“ priblížil. Zároveň však poukázal aj na riziká takéhoto „postupu“. Zvyšuje totiž riziko pádu v horších časoch. To sa ukázalo v krízovom roku 2009, keď sa Slovensku prudko prepadol export, a tým padla aj celá ekonomika do mínusu.