Jeho život trochu pripomína gýčovitú rozprávku. Chlapec z chudobnej tkáčskej rodiny sa vypracoval medzi najbohatších podnikateľov na prelome 19. a 20. storočia. Americký oceľový magnát a mecenáš vedy a umenia Andrew Carnegie bol často považovaný za naivného rojka, svoje sny však premenil v skutočnosť.
Šikovný učeň
Carnegie sa narodil 25. novembra 1835 v baníckom meste Dunfermline v Škótsku, odkiaľ jeho rodičov vyhnala bieda do Ameriky. Usadili sa v Pittsburghu, kde ako trinásťročný začal pracovať v tkáčovniach. O dva roky neskôr začal na základe odporúčania svojho strýka pracovať v telegrafickej spoločnosti za 2,5 dolára týždenne ako správar. Carnegie si prácu rýchlo osvojil, naučil sa rozpoznávať drobné rozdiely vo zvuku prístroja a za rok bol povýšený na post operátora.
Na začiatku roka 1853 nastúpil k Pennsylvania Railroad Company ako sekretár a operátor telegrafu. Pracovná skúsenosť v železniciach bola pre Carnegieho podnikateľskú budúcnosť kľúčová. Mladík rýchlo vystriedal hneď niekoľko pozícií, aby sa čoskoro stal vrchným dozorcom pensylvánskej pobočky. Riaditeľ spoločnosti Thomas A. Scott Carnegiemu pomohol k prvej investícii vo výške 500 dolárov. Carnegie zo zarobených peňazí zaplatil matkinu hypotéku rodinného domu. O niekoľko rokov neskôr už vlastnil podstatný podiel v koľajovej spoločnosti prevádzkujúcej nočné vagóny. Peniaze rýchlo investoval do spriaznených priemyselných odvetví vyrábajúcich železo, mosty a železnice, vďaka ktorým nahromadil kapitál pre svoje budúce impérium.
Najlepší biznis je vojna
Počas americkej občianskej vojny Carnegie dohliadal na chod vojenských železníc, kde okrem iného zodpovedal za presun úniových vojakov. V roku 1884 Carnegie investoval 40-tisíc do ropných polí v Pensylvánii. O rok neskôr mu táto investícia vyniesla milión dolárov. Občianska vojna zvýšila dopyt po vojnových lodiach, zbraniach, nábojoch a stovke ďalších priemyselných výrobkov. Carnegie pozíciu spoločnosti opustil, aby všetku svoju energiu investoval do obchodu so železiarskym tovarom.
Neskôr založil The Keystone Bridge Works a Union Ironworks, vďaka ktorým zásoboval Keystone Bridge Company a železnice svojimi výrobkami. Svoje astronomické imanie získal najmä uvedením ocele na americký trh. Nemalú úlohu v tom hral projekt ikonického mosta East Bridge, ktorý poslúžil ako dôkaz toho, že oceľ bude jedným z pilierov americkej priemyselnej produkcie. Oceliarsky magnát na prelome storočí uzavrel jeden z najdôležitejších obchodov v histórii Spojených štátov. Spojil sa s bankárom Johnom Pierpontom Morganom, aby počas niekoľkých mesiacov pomocou spojenia niekoľkých spoločností založili United States Steel Corporation, prvú firmu na svete, ktorej trhové ohodnotenie dosiahlo miliardy dolárov. Spojenie priemyselných holdingov do U. S. Steel je dodnes najväčším industriálnym prevzatím svojho druhu.
So spoločenskou zodpovednosťou
Hovorí sa, že Carnegie sa vedel obklopiť tými správnymi ľuďmi. O tom svedčí jeho kľúčové partnerstvo so Scottom a šéfom pensylvánskych železníc Johnom Edgarom Thomsonom, bez ktorých by budúce priemyselné impérium takmer určite nemohlo vzniknúť. Carnegie v prvej polovici života nazhromaždil majetok, ktorého hodnota predstavovala dve tretiny peňazí, ktoré boli v Spojených štátoch v tej dobe v obehu.
Carnegie celé svoje imanie postupne venoval charitatívnym inštitúciám, čo, ako sám hovoril, považoval za svoju povinnosť. Jeho filantropický rukopis je čitateľný po celých Spojených štátoch aj inde vo svete. Miloval literatúru, dokonca sa chcel vydať na spisovateľskú dráhu. Hojne prispieval do niekoľkých magazínov. V roku 1886 mu v North American Review vyšla známa esej Bohatstvo, v ktorej majetných nabáda na väčšiu sociálnu zodpovednosť. Za svoj najväčší počin považoval vybudovanie 2800 knižníc po celom svete. Založil i dva dodnes fungujúce technologické inštitúty. Na srdci mu ležal osud učiteľov, pre ktorých zriadil fond na zvýšenie ich platov. A nezabudol ani na svojich zamestnancov, tým otvoril penzijné fondy, do ktorých prispieval.
Najznámejšia sieň
Jeho asi najznámejšou stavbou je slávna koncertná sieň Carnegie Hall na newyorskom Manhattane, ktorú nechal oceliar vybudovať v roku 1891. Rôznych inštitúcií a budov, ktoré za svoj vznik vďačí Carnegiemu, sú však po svete stovky. Peniaze začal rozdávať, keď mal 37 rokov. Prvým príspevkom potešil športový klub v rodnej dedine Dunfermline, z ktorého neskôr vznikli Carnegieho kúpele. Jeho think tank Carnegie EndowmentforInternational Peace zaoberajúci sa medzinárodnou politikou pôsobí dodnes.
Jedni priemyselníka ospevovali za jeho štedrosť, druhí ho, naopak, kritizovali. Prekážal najmä ľavicovým politikom, ktorí tvrdili, že rozdáva peniaze, o ktoré pripravil svojich robotníkov. Meno Andrewa Carnegieho sa však nikdy nespájalo s drsnými podnikateľskými praktikami.
Namiesto príkazov odporúčania
Podľa historikov nebol chladným, vypočítavým priemyselníkom, ale postavou malým mužom, ktorý sa vždy dokázal nadchnúť pre všetko, čo práve robil. Sršal energiou a svojim podriadeným nikdy nič neprikazoval a iba im radil:„Ráno si prečítam hlásenia, počas hodiny rozdám odporúčania a môžem ísť a užívať si život.“ Carnegie mal vraj nielen mimoriadnu schopnosť predvídať, ale aj vôľu, energiu a sebadisciplínu, aby predsavzatia naplnil.
Pre jeho kariéru bolo typické, že oceliarne, ktorým sa venoval počas života menej a menej, mu pritom prinášali čoraz viac peňazí. Život biznismena, hoci úspešného, ho však neuspokojoval. Keď dovŕšil 35 rokov, presídlil sa doNewYorku a čoraz viac času venoval sebavzdelávaniu a literatúre. Túžil byť súčasťou newyorských privilegovaných literárnych kruhov. Podľa historikov bol Carnegie veľmi spoločenský a v spoločnosti patril k vyhľadávaným rozprávačom.
Do úzkeho okruhu Carnegieho priateľov patril spisovateľ Mark Twain aj filozof Herbert Spencer. Carnegie sa osobne priatelil s americkými prezidentmi, štátnikmi aj významnými spisovateľmi. Politicky patril medzi odporcov amerického imperializmu a kolónií. Keď Spojené štáty na konci americko-španielskej vojny kúpili od Španielska Filipíny za 20 miliónov dolárov, Carnegie za súostrovia ponúkol dvojnásobok, aby krajina získala nezávislosť. Jeho štedrá ponuka však pod politickým tlakom nebola prijatá. Jeho vzťah k ženám ovplyvnil obdiv k matke. Oženil sa až v 51 rokoch. S manželkou Louise, dcérou newyorského podnikateľa, mal jedinú dcéru Margaret. Obe po Carnegieho smrti pokračovali v charitatívnej činnosti. Andrew Carnegie zomrel 11. augusta 1919 na zápal pľúc. Mal 83 rokov.