Pred pár dňami vzbudil rozruch predaj obrazu od Picassa. Cena dosiahla 179,4 milióna dolárov. Niektorí ľudia to vnímajú ako ďalší dôkaz toho, že finančné trhy sa odtrhli od reality. Mladé technologické spoločnosti sa obchodujú s valuáciou vyššou ako 1 miliarda dolárov, obrazy sa predávajú za milióny dolárov - musíme sa teda nachádzať uprostred obrovskej bubliny, ktorá mieri ku kolapsu.
Diskusia o bubline je určite namieste, ale podobné predaje nám toho o nej v skutočnosti mnoho nepovedia. Ide o jednorazové udalosti a dôjde k nim na veľmi malom trhu, kde kupuje iba veľmi obmedzené množstvo extrémne bohatých jedincov. Pri hodnotení stavu trhov by sme mali hľadieť na spoľahlivé údaje a nie na obyčajnú demonštráciu toho, že niektorí ľudia majú jednoducho veľa peňazí, ktoré nie sú schopní minúť bežným rozhadzovaním.
Prečo nie sú podobné výnimočné transakcie dobrým indikátorom celkovej situácie na trhoch? Ukazujú totiž, ako je to s malým segmentom trhu, ale nehovorí o väčšinovom dave investorov. Teda o tom, ako tento dav premýšľa a hlavne čo robí s peniazmi. Niekto sa spolieha na prieskumy sentimentu, ja sa k nim staviam s odstupom, a to najmä v čase, keď ukazujú extrémne hodnoty. Odpovede v týchto prieskumoch sa totiž často rýchlo menia podľa aktuálnej situácie a väčšinou za cyklom zaostávajú.
Sentiment možno merať radom ďalších spôsobov. Príkladom je tzv. Index strachu VIX, tok peňazí do vzájomných fondov, put / call pomery, podiel akcií, ktoré dosiahli nové cenové maxímá a minímá, podiel akcií, ktoré sa obchodujú pod niektorým z plávajúcich priemerov, a tak ďalej.
Aj tieto indikátory ale väčšinou trpia značným informačným šumom a neposkytujú nejaké rozhodujúce meradlo súčasnej situácie na trhu. Ale späť k Picassovi: Na svete žije 7 miliárd ľudí, v USA ich je takmer 320 miliónov. Koľko z nás si môže dovoliť kúpiť Picassa za takmer 200 miliónov dolárov? Na svete nájdeme 2 300 miliardárov, a to jasne ukazuje, o ako veľkom trhu sa tu vlastne bavíme.