Grécko zrejme dostane ďalšiu finančnú pomoc, keďže nemecký parlament dnes schválil tretí záchranný balík pre krajinu. Do pomoci by sa mal zapojiť aj Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý však požaduje z dôvodu udržateľnosti rozsiahlu reštrukturalizáciu dlhu krajiny. Ale experti spochybňujú analýzu MMF a tvrdia, že Atény ďalší odpis dlhu nepotrebujú. Informovala o tom CNBC.
Prestížny nemecký ekonóm a člen Rady ekonomických expertov, takzvaných piatich mudrcov, ktorí sú ekonomickými poradcami spolkovej vlády, Volker Wieland povedal dnes v rozhovore pre CNBC, že zníženie záťaže pre Grécko pri splácaní jeho dlhu nie je urgentné. "Náklady na správu dlhu sú pre Grécko veľmi nízke, pretože väčšina úrokov a splátok boli odložené. Jediný dlh, ktorá je skutočne drahý, teda s výnimkou krátkodobých poukážok, je úver od MMF," uviedol Wieland.
Krajiny eurozóny sa dohodli, že v rámci nového záchranného programu požičajú Aténam ďalších 86 miliárd eur. Jedným z problémov nového programu je zapojenie MMF. Fond však trvá na tom, že grécky dlh je neudržateľný a krajina potrebuje zníženie dlhovej záťaže. Proti akejkoľvek reštrukturalizácii dlhu mimoriadne tvrdo vystupuje už tradične Nemecko, takže Wielandov postoj nie je prekvapivý. Avšak podobný názor majú aj iní experti.
Napríklad hlavný investičný stratég firmy Alpha Strategy Daniel Lacalle povedal pre CNBC, že grécky problém nemá nič spoločné s udržateľnosťou dlhu. "Ďalší odpis dlhu nijako nezlepší ekonomickú situáciu v Grécku." Upozornil na to, že náklady Grécka na správu dlhu sú nižšie, než je priemer v Európskej únii. "Na úrokoch platia menej než 3 % HDP. Majú dlhšiu lehotu splatnosti." Dodal, že skutočným problémom je konkurencieschopnosť ekonomiky krajiny a produktivita. Grécko je podľa neho jednou z najhorších krajín z hľadiska toho, ako ľahko podniká. "V istom momente budú musieť niečo začať robiť so štrukturálnymi reformami, ktoré vlády nikdy nechceli uskutočniť a táto vláda sa v tom od ostatných nijako nelíši, a v tom je problém."
Bruselský ekonomický think tank Bruegel vo svojej analýze uviedol, že Grécko nebude v rokoch 2015 až 2020 ročne platiť úroky viac než 2,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je približne na úrovni Francúzska. Dodal, že často sa pozornosť nesprávne venuje pomeru dlhu k HDP namiesto skutočnej záťaže, ktorú verejný dlh predstavuje pre grécku ekonomiku.