Tento termín bol pritom posledný, kedy sa referendum mohlo na základe islandských zákonov konať.
Obyvatelia Islandu by v referende mali rozhodnúť, či krajina splatí Británii a Holandsku približne 4 miliardy eur, ktoré vlády týchto krajín vyplatili svojim občanom za stratené vklady v islandskej internetovej banke Icesave. Icesave lákala zahraničnú klientelu najmä na vysoké úroky, no po vypuknutí finančnej krízy sa zrútila. Vláda sa síce zaručila za vklady klientov, no iba obyvateľov Islandu. Cudzinci, najmä Briti a Holanďania, o peniaze prišli.
Islandský parlament sa pôvodne dohodol na vyplatení peňazí dotknutým krajinám v priebehu šiestich rokov, ale prezident Ólafur Grimsson zákon vetoval. Jediným riešením je tak referendum.
Veto prezidenta podráždilo Londýn a Amsterdam a ohrozilo vstup krajiny do Európskej únie, ako aj jej prístup k zahraničným úverom potrebným na záchranu takmer skrachovanej ekonomiky. Neistý je aj výsledok referenda, pretože mnohí obyvatelia nesúhlasia s kompenzáciami Británie a Holandska na úkor celého Islandu, keď problémy podľa nich spôsobili súkromné banky.
Islandská premiérka Johanna Sigurdardóttirová preto minulý týždeň požiadala Londýn a Amsterdam, aby opätovne prehodnotili podmienky splácania spomínaných okolo 4 miliárd eur. Prípadné prehodnotenie podmienok by mohlo pomôcť vyhnúť sa referendu.
Informovala o tom agentúra AP.