Banková rada Českej národnej banky dnes zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 1,25 percentuálneho bodu na 2,75 percenta. Informovala o tom hovorkyňa centrálnej banky Markéta Fišerová. Ide o najvýraznejšie zvýšenie sadzieb od roku 1997. Dôvodom rastu sadzieb je predovšetkým rastúca inflácia, ktorá sa v septembri priblížila päťpercentnej hranici. Dnešného rokovania rady sa zúčastnilo všetkých sedem jej členov.
Na poslednom menovom rokovaní na konci septembra rada zvýšila úrokové sadzby o 0,75 percentuálneho bodu. Základná úroková sadzba, od ktorej sa odvíja úročenie komerčných úverov, vtedy stúpla na 1,5 percenta. Za toto rozhodnutie vtedy hlasovalo päť členov rady ČNB. Dvaja hlasovali za ponechanie úrokových sadzieb bez zmeny.
Zásadné prekvapenie
"Ak bolo razantné zvýšenie o 0,75 percentuálneho bodu na minulom zasadnutí určitým prekvapením, je súčasný krok prekvapením zásadným. Je zrejmé, že si je ČNB plne vedomá svojho poslania udržiavať primeraný rast cien, a rozhodla sa preto pre tento zásadný krok," uviedol partner poradenskej PwC Petr Kříž.
ČNB dnes tiež zvýšila lombardnú sadzbu o 1,25 percentuálneho bodu na 3,75 percenta. Lombardná sadzba je percentuálna sadzba, za ktorú si obchodné banky môžu požičať v centrálnej banke peniaze. Diskontná sadzba, na ktorú sú napríklad naviazané penále za nesplácané úvery, zvýšila o 1,25 percentuálneho bodu na 1,75 percenta.
"Rozsah zvýšenia hlavnej úrokovej sadzby znamená, že banková rada vníma výrazné inflačné riziká a potrebu razantnej reakcie menovej politiky s cieľom zabrániť rastu strednodobých inflačných očakávaní. Ďalšie kroky ČNB v oblasti úrokových sadzieb budú závisieť od diania v ekonomike v zmysle vývoja inflácie a hospodárskeho rastu, dôležité tiež bude, či a ako výrazne sa bude posilňovať kurz českej koruny,“ uviedol hlavný ekonóm Generali Investments CEE Radomír Jáč.
Podľa Lubora Lacinu z Prevádzkovo ekonomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne centrálnej banke nezostáva nič iné ako dať trhom jasný signál, že dlhodobo vyššiu infláciu, než je jej vlastný inflačný cieľ, nechce dopustiť. "Je však otázkou, či malá otvorená ekonomika zapojená do globálneho obchodu a kapitálových tokov môže byť vo svojej snahe úspešná? Kým sa teda inflácia nevráti späť k dvom percentám, môžeme očakávať ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb aj na ďalších zasadnutiach bankovej rady ČNB," uviedol.
Blíži sa k roku 2008
Hlavný ekonóm Českej bankovej asociácie Jakub Seidler upozornil, že aj napriek rýchlemu zvyšovaniu sadzieb stále platí, že tento nástroj bude infláciu brzdiť veľmi pomaly. Jeho vplyv na infláciu sa totiž podľa neho prejaví až v horizonte jedného roka. "Trh teraz čaká, že sadzby centrálnej banky pôjdu ďalej hore a počas decembrového a februárového rokovania sa dostanú k 3,5-percentnej hranici," uviedol.
Ohľadne vývoja inflácie Seidler upozornil, že v roku 2008 priemerná inflácia presiahla šesť percent a v niektorých mesiacoch potom medziročný rast cien dosahoval 7,5 percenta. "Súčasný vývoj stále viac naznačuje, že sa hodnotám z roku 2008 môžeme priblížiť, čo si ešte niekoľko mesiacov späť dokázal predstaviť málokto," uviedol.
Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zase drahšie pôžičky na bývanie.
ČNB začala úrokové sadzby zvyšovať v júni a spolu s Maďarskou národnou bankou tak ako jedna z prvých začala uťahovanie menovej politiky. Následne začali menovú politiku sprísňovať aj napríklad centrálne banky Poľska, Rumunska alebo Nórska. Napríklad poľská centrálna banka v stredu zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta, čo bolo najvýraznejšie zvýšenie od roku 2000.