Nedostatok pracovníkov v kombinácii s inými faktormi spôsobil, že mzdy Slovákov rastú, ako ukazujú čísla Štatistického úradu. Aprílové platy narástli v takmer každom odvetví, klesli len v informačných a komunikačných službách (písali sme tu). Tieto správy zamestnancov zaiste potešia.
Zamestnávateľov už menej. Analytici UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia upozornili na fakt, že Slovensko môže stratiť konkurenčnú výhodu, t.j. extrémne priaznivý pomer nákladov a produktivity práce.
Viacero zahraničných investorov prišlo na Slovensko práve pre nízke mzdové náklady a vysokú produktivitu práce. Pre súčasné podmienky na slovenskom pracovnom trhu sa dá očakávať, že mzdy budú rásť aj naďalej.
Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Zánik pracovných miest kvôli rastu platov sa preceňuje. Už sa tým straší dlhé roky a sa nič nedeje. Keď Volkswagen prišiel v roku 1991 na Slovensko, tak sa priemerná hrubá mzda na Slovensku pohybovala na úrovni 125 eur. Dnes, keď je to cez 900 pritom opäť rozširuje výrobu. Je potrebné si uvedomiť, že produktivita sa odvíja predovšetkým od použitej technológie.
Čím sofistikovanejšie technológie sa používajú, tým je väčšia produktivita práce. V tomto smere teda žiaden strop pre platy neexistuje, vývoj produktivity bude záležať od toho, ako sa budú vyvíjať technológie v našom priemysle. Produktivitu navyše zvyšuje aj široká sieť subdodávateľov, ktorá je v automobilovom priemysle mimoriadne rozvinutá.
Pracovné miesta sú na mzdy citlivé v tej časti výroby, ktorá je málo náročná na technológie a vysoko náročná na prácu. Je to napríklad textilný priemysel, ktorý sa zo Slovenska vytráca. V tomto sektore už dlhodobo badať trend odlivu pracovných miest a ten bude pokračovať aj naďalej.
Čím je však výroba viac technologicky náročná, tým je menej citlivá na mzdy. Keby to tak nebolo, tak by v západnej Európe už dávno nebol priemysel. A to nie je pravda. Napríklad v Nemecku sa podiel priemyselnej výroby na HDP drží už zhruba dve dekády stabilne okolo 22-23 percent. Čiže snahou Slovenska by malo byť aj naďalej lákať technologicky náročnú výrobu, ktorá umožní pokračovanie rastu miezd bez toho, aby sa to podpísalo na zamestnanosti."
Richard Koza, investičný poradca: "Je vždy lepšie, keď investori v danej krajine investujú do ľudí, ktorí vedia nielen pracovať, ale majú aj vedomosti a "myslí im to". Títo ľudia sú vždy lepšie platení. Pre ekonomiku je jednoznačne prínosné, ak prichádzajú investori hľadajúci odborníkov a nie lacné ruky pre montovňu.
Takže lepšie a vyššie platy sú, samozrejme, v poriadku, ak pôjde o vyššiu pridanú hodnotu práce. Investori hľadajúci lacnú pracovnú silu pre montovne asi skôr či neskôr odídu, práve preto, že už domáci pracovníci budú pre nich drahí. Dôležité je, aby existovala ponuka pracovníkov, ktorí môžu robiť práve prácu s vyššou pridanou hodnotou."
Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital markets: "Rast platov a s tým súvisiace zvyšovanie nákladov práce prebieha takmer v každej krajine EÚ a preto z toho netreba robiť strašiaka. Vzhľadom na HDP a produktivitu majú slovenské platy priestor na rast a to najmä z hľadiska, že pomerne menšia časť nášho HDP je vyplácaná v mzdách. Pri takto nízkej nezamestnanosti (na naše pomery) tlaky na rast miezd ustávať určite nebudú, práve naopak.
Samozrejme, potenciálni investori toto vnímajú a tento faktor môže zavážiť v neprospech Slovenska pri rozhodovaní o nových investíciách, nemyslím si však, že by dochádzalo ku sťahovaniu výroby z už existujúcich podnikov zo SR. Najlepší liek na udržanie atraktívnosti pre nových potenciálnych investorov aj do budúcnosti by bolo naznačenie možnosti ďalšieho zníženia dane pre podniky, ktorá je vo V4 najvyššia.
Ešte lepšou možnosťou by bolo zníženie odvodového zaťaženia, čím by vláda „zabila dve muchy jednou ranou“ pretože by si polepšili zamestnanci na platoch ale aj zamestnávatelia na nákladoch."
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Ak sa Slovensko snaží dobehnúť vyspelé krajiny, malo by sa snažiť dobehnúť ich aj v otázke platov. Ceny bytov, potravín a služieb tu máme podobne vysoké, ale v platoch stále výrazne zaostávame. Ak má Slovák rovnakú produktivitu práce ako, napríklad, Nemec a robí v tej istej firme tú istú prácu, mal by, podľa môjho názoru, dostávať aj rovnaký plat.
Fakt, že si firmy vyberajú Slovensko kvôli našej ochote pracovať za výrazne nižší plat, nepovažujem za konkurenčnú výhodu, ale skôr nevýhodu. Tento stav vedie aj k odlivu mladých talentovaných ľudí do zahraničia, ktorí na Slovensku odmietajú robiť tú istú prácu za oveľa nižšiu odmenu pri takmer rovnakých nákladoch na život.
Na druhej strane si nemyslím, že by nárast mzdy o približne 3 percentá ročne by vyhnal zo Slovenska firmy, ktoré tu dlhodobo pôsobia. Pretože stále budú na mzdách platiť oveľa menej, ako napríklad v Rakúsku. Z praktického hľadiska si myslím, že rast miezd je vítaný a pozitívny, obzvlášť v porovnaní s rastom cien nehnuteľností či iných tovarov a služieb.
Strop platov na Slovensku je ťažko definovať. Osobne som presvedčený, že plat by mal byť taký, aby človek dosahoval rovnakú kvalitu života, ako je priemer v EU. Čiže, aby zo svojho príjmu vedel nielen prežiť, ale napríklad aj investovať a sporiť si na dôchodok."
Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Vzhľadom na dlhodobo rastúci ekonomický cyklus sa všeobecne o platovom strope hovoriť nedá. Mzdy slovenských zamestnancov však ani zďaleka nedosahujú úroveň, ktorá by vzhľadom na produktivitu práce zodpovedala výkonnosti ekonomiky. Tá v uplynulých rokoch zaznamenala dynamický rast, čím sme sa výrazne priblížili vyspelým západným ekonomikám.
To sa však nedá povedať o výške miezd, ktoré sú oproti nim len približne tretinové. Problémom je, že príliš malá časť vytvoreného produktu sa dostáva zamestnancom späť v podobe mzdy. Slovensko nutne potrebuje nový model ekonomického rastu, ktorý nebude „založený“ len na lacnej pracovnej sile. Silný ekonomický rast a rastúca zamestnanosť totiž automaticky vytvára tlak na zvyšovanie miezd, čo pre Slovákov znamená dobré správy, avšak na úkor postupného strácania konkurenčných výhod.
Pred krajinami ako napr. Bulharsko či Rumunsko však stále máme náskok v oblasti podnikateľského prostredia, vymožiteľnosti práva, vybudovanej infraštruktúry či kvalifikácii zamestnancov. Tento náskok však bude časom menší a menší až dokým sa pre veľké korporácie pôsobiace na Slovensku stane neatraktívny.
Cieľom by určite nemalo byť vyháňanie veľkých fabrík so Slovenska, ale využitie dobrých časov na dlhodobé investície a nastavenie rovnakých podnikateľských podmienok pre všetkých. Väčšinu slovenskej zamestnanosti totiž tvoria stredné a malé spoločnosti. "