Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) malo v čase vzniku pod vedením Veroniky Remišovej (Za ľudí) dlhý názov, ale slabý obsah. V priebehu prvého roka novej vlády preto pribúdala rezortu nová agenda tak, aby platforma kompetencií zodpovedala úrovni v okolitých krajinách. V TASR to povedal štátny tajomník MIRRI Michal Kaliňák.
Nesúhlasí s postojmi viacerých dnešných politikov SaS, ktorí v roku 2020 za zriadenie nového rezortu hlasovali, hoci vedeli, že by mohol mať iný a lepší obsah, a dnes jeho existenciu kritizujú. "Chyba nie je, že ministerstvo máme, chyba je, že v minulosti nemalo taký obsah, aký by si zaslúžilo a aký by očakávali regióny," povedal Kalinák.
Za jednu z kľúčových regionálnych tém považuje diskusiu o novej forme financovania samospráv. Začiatkom budúceho roka k nej chce prispieť aj prezident Peter Pellegrini, ktorý avizoval organizáciu stretnutia zástupcov samospráv v Prezidentskom paláci.
Kaliňák pripomenul, že 1. januára to bude 20 rokov, odkedy samosprávy prestali byť financované ad hoc na základe politického rozhodnutia, ale získali omnoho predvídateľnejší zdroj príjmov v podobe výnosu dane z príjmu fyzických osôb.
Slabiny tohto modelu podľa Kaliňáka explicitne ukázalo rozhodnutie vlády Igora Matoviča zvýšiť daňový bonus, čím automaticky klesol výnos z dane z príjmu fyzických osôb. "Tento model rodinám extra nepomohol, ale extra ublížil samosprávam a doteraz tým trpia," tvrdí Kaliňák.
Do budúcnosti by preto mal podľa neho štát samosprávam garantovať, že im príjmy v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesať nebudú. Za týchto podmienok by výnos z jednej dane, dane z príjmu fyzických osôb, mohol byť podľa Kaliňáka nahradený mixom podielov z výnosov viacerých daní. "Je to otázka ekonomickej stability samospráv. Ak získam podiel z viacerých daní, môže to byť stabilnejšie ako z jednej jedinej dane," vysvetlil Kaliňák.
Znovu sa podľa neho rozbieha čerpanie eurofondov v regiónoch, ktoré sa v rokoch 2020 - 2023 spomalilo, výrazne utrpelo najmä čerpanie zdrojov z nového programovacieho obdobia. "Zistili sme, že vo vzťahu k iným krajinám dva roky meškáme," povedal Kaliňák.
Bolo podľa neho potrebné obnoviť dôveru samospráv a rozbehnúť s nimi dialóg. "Prišli sme do situácie, keď bol vlak už rozbehnutý a potrebujeme ho dobehnúť. Preto sme mali v parlamente sériu noviel, upravili sme zákon o verejnom obstarávaní, zákon o eurofondoch, pripravili sme mapu partnerstva," uviedol.
Rezort podľa neho pripravuje aj novú koncepciu podpory ekonomicky zaostávajúcich regiónov, ktorá by ako základné kritérium pre poskytnutie pomoci nevyužívala len mieru nezamestnanosti. "Chceme tam dať kompozitné kritériá, desať ukazovateľov. Okrem nezamestnanosti napojenie na vodu, kanalizáciu, blízkosť školy, sociálneho zariadenia, nemocnice, sociálno-demografické ukazovatele," vymenoval Kaliňák. Nová legislatíva by podľa neho už nemala hovoriť o najmenej rozvinutých alebo zaostalých okresoch, ale skôr o okresoch s prioritnou podporou.
Projektom na zlepšenie životnej úrovne a odľahčenie samospráv, ktorý schválila vláda, je aj 21 centier zdieľaných služieb. Budú vznikať tam, kde už dnes fungujú spoločné úradovne. Tam, kde už dnes samosprávy spolupracujú, aby si každá z nich nemusela platiť na všetky činnosti vlastných úradníkov, ich podporí aj štát. Pre skupinu samospráv môže štát financovať spoločného právnika, projektového manažéra, ľudí, ktorí vedia robiť účtovníctvo, mzdy či personalistiku.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa podľa Kaliňáka snaží podporiť regionálny rozvoj aj v synergii s inými ministerstvami, s rezortom sociálnych vecí sociálne podniky, s rezortom životného prostredia výstavbu vodovodov a kanalizácií, s ministerstvom pôdohospodárstva zasa riešia témy súvisiace s problematikou pozemkových úprav.