Schodok slovenských verejných financií dosiahol v minulom roku 5,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 6,4 miliardy eur.
Medziročne sa zvýšil o 3,5 percentuálneho bodu (p. b.) alebo 4,6 miliardy eur. Vyplýva to zo Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2023, ktorú v stredu schválila vláda.
Dokument zostavuje ministerstvo financií každoročne v októbri, v čase druhej notifikácie výsledkov hospodárenia verejnej správy za predchádzajúci rok. Oproti predbežným výsledkom z jarnej notifikácie, ktoré obsahoval štátny záverečný účet, sa vlaňajší deficit zvýšil o 0,3 p. b.
Celkové príjmy verejnej správy v roku 2023 predstavovali 53,2 miliardy eur (43,3 percenta HDP) a celkové výdavky 59,6 miliardy eur (48,5 percenta HDP).
Hrubý verejný dlh ku koncu minulého roka dosiahol 68,9 miliardy eur (56,1 percenta HDP). Medziročne sa jeho pomer k HDP znížil o 1,6 p. b., v nominálnom vyjadrení však vzrástol o 5,4 miliardy eur.
V rámci 27 členských krajín Európskej únie dosiahlo vlani päť krajín vyšší schodok a 13 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika, vyčíslil rezort financií.
Priemerný deficit verejných financií v EÚ predstavoval 3,5 percenta HDP a priemerný dlh 80,8 percenta HDP. Medziročne sa schodok v priemere zvýšil o 0,3 p. b., hrubý dlh, naopak, klesol o 1,7 p. b.
"Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2023 hodnotu -3,1 percenta HDP a medziročne sa zhoršilo o 1,9 p. b. V roku 2023 boli identifikované jednorazové vplyvy o 1,3 p. b. voči HDP vyššie ako v roku 2022," priblížilo ministerstvo.
Jednorazové vplyvy súviseli najmä s podporou platenia vysokých cien energií, ktorá po očistení o príjmy z eurofondov predstavovala približne 2,2 miliardy eur. Cyklický vývoj ekonomiky mal vlani mierne pozitívny vplyv vo výške 0,2 percenta HDP.