Do roku 2035 budeme skládkovať menej ako 10 percent odpadov. To je záväzok celej Európy, ku ktorému sa prihlásila aj Slovenská republika. Otváranie nových skládok je preto nežiaduce, čo však v kontexte s rastúcou produkciou odpadu obyvateľstva vytvára nemalý problém.
Zvlášť ak sa pozrieme, že sme podľa dát rezortu životného prostredia pred dvomi rokmi skládkovali až 40 percent odpadov. Cieľ je jednoduchý. Čo najmenej obsahu smetných nádob zakopať, čo najviac zrecyklovať a opäť použiť a zvyšok energeticky zhodnotiť, teda použiť ako palivo pri cemente či pri výrobe tepla a elektrickej energie.
Práve posledné dve menované komodity vyrábajú v západnej Európe takzvané zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, ľudovo označované aj ako spaľovne. Tie pribúdajú po celej západnej Európe vrátane krajín ako Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko či susedné Česko. U nás máme roky len dve tieto zariadenia, jedno je v Bratislave, druhé v Košiciach.
Relatívne blízko k začatiu výstavby bolo aj tretie zariadenie. Spoločnosť Kosit, ktorá prevádzkuje jednu zo spaľovní v Košiciach, mala v pláne prostredníctvom svojej dcéry Ewia vybudovať ďalšiu takúto prevádzku neďaleko Šale za 125 miliónov eur. To však v čase, keď žiadala úrady o odobrenie projektu, nevedela, že z nej bude rekordér.
Proces, ktorý zahŕňal podanie projektu, boj s odporcami investície, vysvetľovanie zámeru obyvateľom v regióne, sťažnosť na Generálnej prokuratúre a náklady rádovo v miliónoch eur, sa totiž po dlhých piatich rokoch končí tam, kde sa začal.
Investor mal spolupracovať s Duslom
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.