Ráž by chcel spoplatniť budúci megatunel podľa vzoru Nórska. Takto financovali tie podmorské, tvrdí

Pre niektorých môže znieť 12-kilometrový tunel pri Bratislave skôr ako sci-fi. Ide však o úsek, ktorý reálne figuruje v diaľničných plánoch Slovenska. Tunel Karpaty by sa mal do masívu pri hlavnom meste zavŕtať v úrovni Rače a na západe vyústiť pri Marianke. 

Kedy naň príde reálne rad, zatiaľ nie je známe. Zámer visí na stránke envirorezortu od roku 2016. Zelenú však stavba stále nedostala a nateraz sa úradníci z ministerstva Tomáša Tarabu vyrovnávajú s rozkladom od miestnych. Minister dopravy Jozef Ráž sa k stavbe vyjadril na sociálnej sieti. „Je to veľmi podstatná stavba, aj keď ťažko povedať, kedy sa nám ju podarí začať stavať,“ povedal s tým, že ju chcú zaradiť do zoznamu strategických investícií, pri ktorých sa procesy prípravy urýchlia.

Budaj dal tunelu Karpaty zelenú, aj tak hrozí fiasko. Rezort financií prínos megaprojektu spochybnil

„Napokon nie je vylúčené, že ak nám pánboh dá a budeme vo funkcii do konca volebného obdobia, tak so stavbou začneme,“ sľubuje hlava rezortu vo svojom príspevku „Krížom krážom s Jožom Rážom“.

Príklad z iných krajín

Najväčšou otázkou pri úseku bude financovanie. Pred rokom z toho dôvodu spochybnil projekt aj rezort financií. Posledný odhad hovoril, že megatunel by mal stáť 1,5 miliardy eur. V ďalších rokoch by pritom mal štát dávať len do stavby úseku D1 Turany – Hubová ročne štvrť miliardy eur.