Hlavným dôvodom očakávaného zhoršovania deficitov slovenských verejných financií v najbližších rokoch je pokračujúci vplyv bezpečnostno-energetickej krízy. Jej dôsledky, priame aj nepriame, budú tvoriť asi polovicu schodku v roku 2027.
Najväčším problémom je pokles podielu daní
Problémom je však aj východiskový stav, najmä vysoký štrukturálny deficit na konci dobrých časov ešte pred začiatkom pandémie aj predvolebná rozpočtová politika v tomto roku. V aktuálnom blogu na to upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
"Bez vplyvu vonkajších faktorov by štrukturálny deficit začal klesať niekde k úrovni troch percent HDP v roku 2027. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však naopak odhaduje, že bez dodatočných šetriacich opatrení dôjde k dodatočnému nárastu štrukturálneho deficitu z úrovne 4,5 percenta HDP v roku 2023 na úroveň presahujúcu šesť percent HDP v rokoch 2025 až 2027," vyčíslil Tóth.
Štrukturálny deficit je podľa neho dobrým ukazovateľom pre strednodobý výhľad verejných financií. Nie sú v ňom zahrnuté jednorazové alebo dočasné opatrenia a tvorí tak "trvalú" časť deficitu, ktorá sa zväčša automaticky prenáša z jedného roku do druhého.
Najväčšou záťažou pre verejné financie v najbližších rokoch bude pokles podielu daní o 1,5 percenta HDP, ktorý sa odhaduje hlavne zaostávaním výberu spotrebných daní.
"K tomuto poklesu (bez nových legislatívnych opatrení) v prípade spotrebných daní totiž automaticky dochádza hlavne v období vysokej inflácie, predovšetkým z dôvodu ich naviazanosti na vývoj reálnej, nie nominálnej spotreby," priblížil Tóth.
Vplyvom inflácie relatívny výnos týchto daní dlhodobo klesá, ak nie je kompenzovaný legislatívnym zvyšovaním ich reálnych sadzieb.
Záťažou pre rozpočet sú i zvýšené splátky za dlh
Druhé najväčšie zaťaženie rozpočtu predstavujú zvýšené splátky za dlh. "Dochádza k tomu jednak cez zvyšovanie úrokových sadzieb, ako aj samotným zvyšovaním dlhu. To spôsobuje dodatočné zaťaženie verejných financií o 0,7 percenta HDP," vyčíslil predseda rady.
Treťou najväčšou záťažou sú podľa neho valorizačné výdavky na dôchodky. V týchto rokoch totiž tzv. dôchodcovská inflácia rastie výraznejšie ako celková inflácia v ekonomike.
Štvrtým faktorom sú priame dôsledky navýšenia výdavkov na armádu. Odhad rozpočtovej rady počíta s každoročnými výdavkami na úrovni dvoch percent HDP, čo predstavuje oficiálny záväzok voči NATO. V mierových časoch malo Slovensko v tejto oblasti nižšie výdavky.
Najmenším z významných problémov pre verejné financie do budúcnosti by mali byť vyššie výdavky na energie vo verejnej správe. "Zatiaľ čo v tomto roku to tvorí zo spomínaných faktorov najväčšie zaťaženie na úrovni 0,4 percenta HDP, s normalizovaním cien a nárastom nominálnej ekonomiky by toto zaťaženie mohlo postupne klesnúť na 0,1 percenta HDP v roku 2027," avizoval Tóth.
Výška deficitu okolo šesť percent HDP však podľa neho naznačuje, že problémom bol aj východiskový stav. Spôsobil ho tzv. politický cyklus, teda predvolebná rozpočtová politika v roku 2020 (navýšenie o 1,9 percenta HDP) a čiastočne aj pred voľbami v roku 2023 (navýšenie o 0,6 percenta HDP). Vplyv politického cyklu by mohli podľa Tótha oslabiť nedávno prijaté výdavkové limity.
Šéf rady varoval, že verejný dlh by bez konsolidácie mohol do konca roka 2027 vzrásť k 70 percentám HDP. S 0,5 percenta konsolidáciou ročne by sa mohol zvýšiť pomalšie na 65 percent HDP.
Vzhľadom na stav verejných financií odporúča rozpočtová rada konsolidovať v najbližších rokoch tempom 0,75 percenta HDP ročne, čo by budúci rok znamenalo o takmer 1 miliardu eur. Takýto postup by zaručil zníženie deficitu k trom percentám HDP a stabilizáciu dlhu pod 63 percent HDP v roku 2027.