Návrh Národného lesníckeho programu pre obdobie rokov 2024 až 2030 "Lesy pre spoločnosť", ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, všetci kompetentní privítali, no majú aj výhrady. NLP napríklad ráta s výrazným zvýšením podielu prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, no problém je podľa zainteresovaných v termínoch a finančnom krytí. Vyplýva to z predbežných vyjadrení rezortov a predstaviteľov lesníckych organizácií.
Návrh NLP z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka má okrem iného ambíciu do roku 2030 zvýšiť výmeru PBHL na 25 percent plochy lesov Slovenska, teda na približne 500-tisíc hektárov. V súčasnosti sa PBHL uskutočňuje podľa MPRV na približne štyri percentá výmery lesov.
Zachovanie zdravých lesov
"Keď si uvedomíme, že v treťom stupni ochrany máme aktuálne na Slovenku zaradených 230-tisíc ha lesov a na ďalších najmenej 90-tisíc ha sa PBHL už uplatňuje v podniku Lesy SR, š. p., (objekty ProSilva), tak vidíme, že cieľ 500-tisíc ha s uplatňovaním PBHL do roku 2030 už teraz plníme na viac ako 60 percenta," vysvetlil agrorezort.
Envirorezort považuje NLP za kľúčový dokument na najbližších šesť rokov, ktorý má zabezpečiť trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov Slovenska. "Zavádzanie PBHL je jednou z najdôležitejších výziev pre zachovanie zdravých a odolných lesov. Práve prírode blízke obhospodarovanie pomáha zmierniť klimatickú zmenu, zadržiava vodu v krajine, nevysušuje pôdu a zároveň zvyšuje stabilitu lesa a druhovú pestrosť prírody," uviedol Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia.
"Materiál je pripravený komplexne a prierezovo tak, že postihuje všetky oblasti lesného hospodárstva, ktoré potrebujú intervenciu. Pri tvorbe koncepcií sa určite nedá vyhovieť všetkým nárokovým skupinám vo všetkom, ale NLP ponúka vcelku dobré kompromisné návrhy riešení," uviedol predseda Slovenskej lesníckej komory Igor Viszlai s tým, že nevyjadruje stanovisko komory, ale svoj subjektívny názor.
Ambiciózne návrhy
Návrhy ďalšieho rozširovania výmery lesov, v ktorých sa má uplatňovať PBHL, sú podľa Viszlaia ambiciózne, realizovateľné, ale v dlhšom časovom horizonte. "Za šesť rokov zvýšiť výmeru obhospodarovaných lesov spôsobom PBHL na 25 percent bez dôkladnej analýzy je vízia bez relevantných podkladov," podčiarkol predseda SLK.
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska víta predložený strategický dokument štátu v oblasti starostlivosti o lesy. Súkromní vlastníci lesníckemu programu však vyčítajú jeho finančné krytie. "Za zásadnú slabinu považujeme nerealistický finančný plán, ktorý nemá reálny odraz v už schválených dokumentoch, nastavujúcich čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie," zdôraznil Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
"Stratégia je dobrá, jej financovanie je však utópia. Tá povedie k ďalšiemu prenášaniu finančnej ťarchy za plnenie opatrení len na plecia súkromných vlastníkov, ktorí ich zvládnu len z ďalšieho rúbania dreva, aby mali peniaze na tzv. zelené opatrenia. A tak konflikt medzi požiadavkou verejnosti - nerúbať a vlastníkmi lesov, ktorých štát zaviazal realizovať zelené opatrenia, vyžadujúce si značné finančné prostriedky, ale ktorým dáva minimum na ich finančné krytie, bude aj po prijatí stratégie narastať," uzavrel Ovseník.