Na snímke generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček. FOTO: TASR/Pavel Neubauer
StoryEditor

Gigant odložil dane, aby mal na mzdy. Situácia sa však dramaticky mení, tvrdí pre HN šéf elektrární

19.02.2023, 19:30

V rozhovore so šéfom Slovenských elektrární Branislavom Strýčkom sa dozviete:

  • Čo bolo najťažšie preklenúť pri dostavbe tretieho bloku Mochoviec.
  • Aká bola realita v podniku, keď exminister Richard Sulík varoval pred defaultom.
  • Kedy bude spoločnosť s 34-percentnou účasťou štátu vyplácať dividendy.
  • Aké má spoločnosť zámery s Novákmi a Vojanmi a investičné plány vrátane podmienok na ich realizáciu.
  • Kto by mohol namiesto Rusov dodávať na Slovensko jadrové palivo.

3. blok Mochoviec začal prvého februára dodávať do siete prvé megawatthodiny. Reaktor bloku už dosiahol výkon 35 percent. Čo sa bude diať nasledujúce týždne?

Stále prebiehajú v rôznych fázach testy energetického spúšťania. Postupne zvyšujeme výkon, z 20 percent na 35 percent, 55 percent, 75, 90,100 percent a až potom sa ukončí testovacia fáza 144-hodinovým preukazným chodom. Na každej spomenutej výkonovej hladine sa vykonávajú iné testy. Do plnej prevádzky by sme sa mali dostať v druhej polovici apríla. Dovtedy dôjde aj k niekoľkým odstaveniam 3. bloku, pretože  budeme testovať situácie, ktoré sú málo pravdepodobné, že nastanú, ale musíme preveriť všetky, aj tie najmenej pravdepodobné možnosti. Napríklad, keď sa vypne turbína a úplne prestane fungovať. Obrovský tlak vtedy treba vypustiť cez otvorené ventily. Vydáva to veľký hluk a ľudia v okolí elektrárne tieto testy už zaregistrovali. Predpokladáme, že vo fáze testovania budeme niekoľkokrát nabiehať elektráreň z nuly. Keď budeme na stopercentnom výkone, tak nový blok v Mochovciach budeme prevádzkovať ako každú inú elektráreň.

Vyskytli sa problémy na sekundárnom okruhu. Je predpoklad, že sa ešte môžu objaviť?

Do dnešného dňa prebieha proces spúšťania extrémne dobre. Vysoko nad moje očakávania. Problémy, ktoré boli, sme očakávali.

Míľnik bol však dosiahnutý s omeškaním, ktoré zapríčinilo zlé tesnenie. V dôsledku omeškania nebola podpísaná zmluva o dodávke lacnej elektriny pre domácnosti. V akej fáze je podpis zmluvy?

Počas fyzikálneho spúšťania tretieho bloku, pri opakovanej tlakovej skúške bola identifikovaná drobná netesnosť na hornom bloku reaktora. Po analyzovaní situácie sme sa rozhodli túto časť technológie pretesniť. Stratili sme zhruba štyri týždne opravami. Na druhej strane, boli to len tesnenia, nič vážne. Podpis zmluvy týkajúci sa dodávok elektriny pre domácnosti s tým nemá absolútne nič  spoločné.

Prečo teda dohoda nie je podpísaná?

Stále prebiehajú diskusie medzi akcionármi. Európska komisia nám pripomienkovala dve-tri veci, ale neboli to vážne úpravy.  Komunikácia prebieha od minulého novembra a musím povedať, že prebieha v konštruktívnej atmosfére a jej súčasťou je aj financovanie spoločnosti. V každom prípade, podpis tejto dohody  nemá nič spoločné s tretím blokom Mochoviec.

Hovorilo sa, že elektrina z tretieho bloku Mochoviec bude pre domácnosti, a preto meškanie spúšťania môže spôsobiť problém.

Elektrinu, dohodnutú minulý rok v memorande, dodávame. Bol vydaný všeobecný hospodársky záujem, ktorý nás zaväzuje k dodávke za určené ceny. Za január domácnostiam určite prišli faktúry na silovú zložku elektriny v dohodnutej výške 61 eur za megawatthodinu.

Dodávka pre domácnosti teda ide cez všeobecný hospodársky záujem. Proti nemu ste však svojho času mali veľké výhrady.

Súhlasili sme s podmienkami uvedenými v memorande. Namietali sme takzvaný plán B, teda možnosť, že by vláda – za nejasne definovaných podmienok – mohla znárodniť celú našu produkciu, aj takú, ktorá bola už predaná. Na základe posledných diskusií s akcionármi verím, že zmluvu v krátkom čase verejnosť uvidí podpísanú. Očakávam,  že to už nebude dlho trvať. Jej podpis je však podmienený aj súhlasom Európskej komisie, a preto v tom nehľadajte žiadnu senzáciu, ak to ešte chvíľu potrvá. Podstatné je, že domácnosti na Slovensku dostávajú lacnú elektrinu a podľa mojich vedomostí má len Bulharsko nižšie ceny. Za to by sme mali byť všetci vďační akcionárom spoločnosti.

image

Vláda ustúpila Slovenským elektrárňam. Zdaní ich menej, aby sa dostaval aj štvrtý blok Mochoviec​

O financovaní Mochoviec

Minister hospodárstva Karel Hirman nazval v januári projekt Mochoviec ako kameň, ktorý ťaží Slovenské elektrárne. Čo bolo najťažšie preklenúť?

Keď sa napríklad francúzske EDF rozhodne postaviť jeden reaktor, ale vlastnia ich päťdesiat, tak na súvahu spoločnosti to nemá taký dosah. Lenže my vlastníme štyri bloky, teraz spúšťame piaty a staviame šiesty. Je to príliš tvrdý oriešok, aby to spoločnosť, ako je naša, utiahla. Vidíte, že v Českej republike chcú vyčleniť jadro mimo ČEZ a novú elektráreň chcú stavať s garanciou štátu. Uvedomujú si, aj z nášho príkladu, že takú veľkú stavbu nedokážu financovať bez štátnych záruk. Slovenské elektrárne majú dnes dlh vo výške štyroch miliárd eur. Zdravý dlh by mal byť na úrovni miliardy. Už to vám hovorí, že niekto poskytol tri miliardy s veľkým rizikom. Infraštrukturálne projekty takéhoto rozmeru môžu robiť nadnárodné spoločnosti a nie lokálny hráč. Nie sme taká silná firma,  aby sme takýto projekt samostatne uniesli. Aj preto nám poslednú miliardu museli požičať na dostavbu akcionári, lebo nikto nám už ďalšie bankové financovanie nechcel poskytnúť. 

Spomenuli ste, že miliardu poskytli akcionári. Štát sa staval k tomu kriticky, vieme, že exminister Richard Sulík dokonca hovoril o defaulte. Očakávali ste v niektorej fáze, že aj štát mohol projektu finančne pomôcť?

Určite áno. Stále mu patrí 34 percent. Akcionári by mali rovnako prispievať, respektíve štát by nemal z firmy iba dostať peniaze cez dane. Štát vždy argumentoval, že sa vzdal dividend. Tie však nemohli byť doteraz vyplácané, lebo Enel prevzal firmu s účtovnými stratami vo výške viac ako dve miliardy, a kým tieto straty nebudú eliminované, nebude možné dividendy vyplácať. Predpokladáme, že sa tak stane najskôr v roku 2025.

Keď už štát ako akcionár neposkytol financie, tak sme očakávali, že  vytvorí prostredie, ktoré umožní spoločnosti prežiť. Narážam na novelu o energetike, ktorá rozširuje  kompetencie štátu, pričom sa prijala bez diskusie. Novela hovorí, že elektrina, ktorú vyrobíme, nám môže byť rozhodnutím vlády vyvlastnená. Nie sú tam jasne zadefinované kritériá a podmienky, za ktorých to môže nastať. Po prijatí novely znervózneli aj banky, pretože nemali istotu, že v prípade vyvlastnenia energie by sme boli schopní splácať naše záväzky.

Minulý september ste informovali, že sa snažíte získať dodatočných 400 miliónov eur, ktoré potrebujete do konca roka. Ako dopadla situácia?

Peniaze sme nezískali od bánk, preto sme situáciu preklenuli spôsobom, že sme neuhradili 34 miliónov na úrokoch za úver od Slovak Power Holding, čo je spoločná firma Enelu a EPH, ale sme ich kapitalizovali. Ďalších 260 miliónov eur sme dlhovali ako záväzky voči spriazneným spoločnostiam, ktoré sme taktiež nezaplatili. To už sme na 300 miliónoch. Vzhľadom na to, že doteraz sme absolútne vzorne platili dane a na daňovom úrade máme vysoký rating, tak sme požiadali o odklad splátky DPH a bolo nám vyhovené. Doteraz sme ani minútu nemeškali s platením daní a odvodov. Týmito troma nástrojmi sme zafinancovali spoločnosť.

A čo bolo najdôležitejšie zaplatiť?

Najväčší náklad sú mzdy, jadrové palivo, prevádzka elektrární, platíme hydropotenciál. Všetky naše záväzky si dnes plníme.

Keď sa dokončia Mochovce, Enel mal podmienku, že potom odíde z podniku. Stane sa to?

To je skôr otázka na EPH a akcionárov. Obdobie, keď si môže EPH uplatniť opciu na získanie 33 percent od Enelu, ešte nenastala, to bude téma, až keď tretí blok Mochoviec bude v plnej prevádzke.

A aký to bude mať vplyv na spoločnosť?

Už dnes má manažérsku kontrolu EPH, Enel má finančného riaditeľa. Z môjho pohľadu to na dennodenný chod spoločnosti  nebude mať dosah.

Časť úverov z Enelu sa potom iba preklopí na EPH?

My ako Slovenské elektrárne dlhujeme SPH. Dlh, ako aj iné náležitosti si privátni akcionári vyrovnajú medzi sebou.

So spúšťaním tretieho bloku Mochoviec sa s týmito záväzkami vyrovnáte?

Áno. Dostali sme sa do situácie, že by sme už mali bez problémov prežiť. Vďaka pomoci akcionárov a spúšťaniu tretieho bloku je vážnosť situácie, v ktorej sme boli, zažehnaná.

Vlani však bola elektrina na rekordných úrovniach. Napriek tomu ste boli v kríze?

Elektrárne nášho typu, ako sú vodné či jadrové, predávajú elektrinu na tri roky dopredu. Robí to ČEZ, Engie, EDF. V čase, keď ceny prudko stúpali, sme už mali elektrinu predanú. Z vyšších cien budeme benefitovať budúci rok a ten ďalší rok, ale to už nebudú 500-eurové ceny. Budúci rok sa predáva približne za 180 eur. Paradoxne, my sme pri raste burzových cien mali dokonca problém s hotovosťou. Na to, aby ste mohli obchodovať na burze, potrebujete totiž mať dostatok hotovosti na takzvané zábezpeky. Keď obchodujeme na burze a keď sa predáva megawatthodina za 500 eur, tak 250 eur treba mať na burze zložených. Volá sa to kolaterál. Denne, ako sa pohne burza, tak musíme peniaze dodávať alebo dostávame späť. Keďže ceny rástli, peniaze sme museli stále dodávať, denne aj 30 miliónov eur. Mali sme problém ich zohnať.  Dostali sme sa do situácie, že sme na obchodovanie na burze nemali peniaze. V okolitých krajinách dali štáty obrovskú podporu firmám na obchodovanie s elektrinou. ČEZ dostal päť miliárd eur. Nemecká vláda pomohla svojim spoločnostiam, podobne Švédi, Taliani – s cieľom aby energetika mohla fungovať. My sme nedostali nič, aj keď sme žiadali. Museli sme sa stiahnuť z burzy a nemali sme komu predávať, lebo za vysoké ceny nechcel nikto kupovať, a jediná možnosť ísť na burzu bola pre nás neprístupná. Preto sme v obchodoch za päťsto- alebo osemstoeurové ceny reálne neboli.

Vieme, že štát pomohol SPP s päťsto miliónmi, aby mohli byť na burze. Uvažovalo sa aj o Slovenských elektrárňach?

Ako som uviedol, my sme žiadali o finančnú pomoc aj oficiálnou cestou, písali sme listy na ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva. Odpoveď sme však nedostali.

Bývalý štátny tajomník Karol Galek sa vyjadril k štvrtému bloku, že s financovaním nemá mať štát nič spoločné.

V stave, v akom sme dnes, štvrtý blok Mochoviec dofinancujeme zo zdrojov spoločnosti, prípadne z bankových zdrojov. Dnes sa dostávame s elektrinou z tretieho bloku Mochoviec do stavu, že pomaly začíname redukovať dlh a aj banky sa na nás začínajú úplne inák pozerať. Keď sme prifázovali turbogenerátory do siete, tak hneď na druhý deň som mal telefonáty z bánk s gratuláciou a ponukou diskusie k financovaniu. Naša situácia sa dramaticky mení a Mochovce 4 určite dofinancujeme. Treba si uvedomiť, že na oba jadrové reaktory sme minuli už 5,6 miliardy eur a rozpočet je 6,2 miliardy. Všetky ľudské zdroje sú nasmerované na štvrtý blok.  Robíme všetko pre to, aby sme  tretí blok a následne aj štvrtý čím skôr spustili.

image

Naše pôsobenie na Ministerstve hospodárstva prinieslo približne 90 konkrétnych výsledkov, tvrdí Sulík

O daniach a investíciách

Hovoríte, že banky sú už otvorenejšie a rovnako sú konštruktívnejšie aj rokovania so štátom. Cítite, že sa mení pozícia štátu k elektrárňam?

Pred dvoma týždňami bola implementovaná výška zastropovania  odvodov z cien elektriny na úroveň 180 eur pre jadro. Štát zvažoval úplne iné úrovne, okolo 70 eur. Tie by pre nás mali likvidačný účinok. Museli by sme si požičať, aby sme platili daň, a keďže sme boli v situácii, že nám nikto nechcel požičať, tak by to bolo úplne likvidačné. Štát pochopil, že nie je dobré mať jadrovú spoločnosť, ktorá ide ku dnu, a treba sa pozrieť, ako ju rozvinúť, pretože aj štát z nej raz bude mať 34 percent dividend. Okrem Bulharska máme pre domácnosti najlacnejšiu elektrinu a máme to preto, že Mochovce sa dokončujú a akcionári sa dohodli. Štát by nikdy od nás toľko cez dane nevedel vybrať, aby mohol zabezpečiť lacnú elektrinu na úrovni 61 eur za megawatthodinu pre obyvateľov.

Počíta sa, že daň bude dočasná?

Európska komisia ju schválila do 30. júna tohto roka a práve prebieha diskusia čo ďalej. Diskutuje sa o predizajnovaní trhu. Na druhej strane, trh 20 rokov extrémne dobre fungoval a zákazník z toho benefitoval. My nemáme problém preto, že Rusko nám nedodalo plyn, ale problém je, že nám dodávalo dlho plyn lacno a nikto neinvestoval do energetiky, nebudovali sa ďalšie zdroje. Cena elektriny bola taká nízka, že žiadne investície do akejkoľvek technológie sa neoplatili. Minimálne množstvo investícií za posledných 20 rokov spôsobuje, že dnes nemáme na čo prepnúť a sme závislí od plynu. Verím, že stav, ktorý tu nastal, je dočasný. Už je to aj viditeľné, pretože nasledujúce roky sa obchodujú na podstatne nižších a akceptovateľných úrovniach. Nerobil by som drastické zmeny trhu. Predpokladáme, že táto daň je len dočasná. Nedávno som mal telefonát s eurokomisárkou pre energetiku, kde sme sa bavili ako ďalej. Ceny energií konečne dávajú signály na investovanie. Keď máte cenu 120 eur, tak tam už sa niektoré technológie aj bez štátnych dotácií zmestia. V Európe potrebujeme investovať. Keď vyriešime problém len krátkodobo, tak za tri roky tu máme ďalší problém. Napríklad v Anglicku stavajú novú jadrovú elektráreň a majú 30 rokov garantovanú cenu, ktorá rastie o infláciu. Tento rok je na úrovni 137 eur. A to je výborný benchmark.

Podobne upozorňuje pri diskusii o daniach štát aj rafinéria Slovnaft. A to, že potrebujú investície napríklad do nových nádrží. Aké investície potrebujú spraviť elektrárne?

Som presvedčený, že treba prejsť na nulové emisie. Som hrdý, že Nováky sa odstavujú. Prevádzka tejto elektrárne bol ekonomický nezmysel, s veľkým dosahom na životné prostredie. Vojany pretvárame z uhlia na inú alternatívu, a keď sa nenájde, tak ich tiež zatvoríme. Som zástancom myslenia, že treba ísť smerom k výrobe čistej energie. Slovenské elektrárne sú denníkom Financial Times dva roky za sebou ako jediná firma zo strednej a z východnej Európy zahrnuté v rebríčku klimatických lídrov a  v tomto trende chceme napredovať. 

Uhoľné elektrárne však slúžia najmä na strednú reguláciu, čím ich nahradíme?

V Európe je 25 percent elektriny vyrobenej z jadra. To nemáme ani teoreticky šancu nahradiť, to sa nedá. Sú štúdie, ktoré dokazujú, že v Európe nemáme dostatok priestoru na solárne panely, aby zabezpečili spotrebu. Preto hovorím, že do budúcnosti  potrebujeme jadro s kombináciou solárnych panelov a vetra, prípadne s biomasou. Určite sa bude importovať energia napríklad z Alžírska alebo Tuniska a ďalších krajín. Budujú sa viaceré káblové prepojenia.

Na Slovensku v krátkodobom horizonte pôjde produkcia zo štvrtého bloku Mochoviec na vývoz. Sú tu firmy, ktoré majú záujem o stavbu baterkární, ktoré majú vysokú spotrebu energií, ale na druhej strane nám odišlo Slovalco, ktoré spotrebovávalo okolo deväť percent elektriny. My ako krajina sme v oblasti výroby elektriny v dobrom stave. Dopyt po elektrine, či už zo strany priemyslu, elektromobility, ale aj domácností sa však bude zvyšovať. Budeme určite analyzovať aj ďalšie projekty, ako napríklad malé modulárne reaktory a výrobu zo slnka. V Novákoch a vo Vojanoch sme vo finálnej fáze povoľovacích procesov na solárne elektrárne. Máme projekt výroby zeleného vodíka, ale nateraz je priveľmi drahý aj s podporou eurofondov.

Neoplatí sa ani v kombinácii so solárom?

V takejto kombinácii sme to rátali, ale aj tak by bol výrazne drahší ako vyrobený z plynu. Naďalej však hľadáme možnosť jeho uplatnenia na trhu.

Na lepšiu predstavu, modulárny reaktor je malá jadrová elektráreň?

To je malá jadrová elektráreň, ktorú poskladáte ako lego. Čiže dostanete kompletne zmontovaný výrobok, dizajnovaný na určené miesto. Malé modulárne reaktory sú bezpečné a zároveň flexibilnejšie ako dnes používané veľké jadrové reaktory. Time to market nových jadrových zdrojov je 15 až 20 rokov. Možno sa ešte niečo postaví v Poľsku, lebo Poliaci majú iba uhlie a keď ho chcú nahradiť, tak to nemajú šancu urobiť s vetrom či so slnkom. V Európe určite uvidíme ešte výstavbu pár veľkých jadrových elektrární, ale investície budú smerovať k vývoju malých modulárnych elektrární. Môžete mať 70 megawattov v menšom meste, takýto malý reaktor vykúri a vysvieti celé mesto.

Čo sa týka Novák, nebude s ich výpadkom problém s podpornými službami?

Podporné služby budú a sú problém aj dnes. Nováky už posledné dva roky takmer vôbec neponúkali podporné služby. Investujeme tam len do bezpečnosti, teda aby sme bezpečne ukončili prevádzku do konca roka. Vojany podporné služby ešte vykonávajú. Vojany sú však jedna z najmenej efektívnych uhoľných elektrární v Európe. Na druhej strane pripravujeme projekt  na výstavbu batérií, napríklad na Čiernom Váhu a na Dobšinej. Ďalej sú pripravované modernizácie našich vodných elektrární s cieľom predĺžiť ich životnosť a zvýšiť ich flexibilitu, čo tiež pomôže stabilite sústavy. A zároveň je to tiež čistý zdroj energie.

Vráťme sa k Mochovciam. Dá sa povedať, že 23 mesiacov po treťom bloku sa bude spúšťať štvrtý blok?

Áno, zhruba dva roky po spustení tretieho bloku Mochoviec by sme mali spúšťať  štvrtý blok. Robí na tom celá armáda ľudí.

Keď sme prišli ako novinári prvýkrát na trojku do Mochoviec, tak sme videli nápisy v azbuke a hovorilo sa, aké sú to kvalitné zariadenia. Prešla štvorka už kontrolou zariadení?

Ruské dodávky zariadení sú určite pod jedno percento všetkých dodávok. Elektráreň je síce ruského dizajnu, ale riadiaci systém je Siemens, sú tam Rolls Royce motory, reaktorová nádoba je zo Škoda JS. Nemajme predstavu, že je to ruská elektráreň, ktorá by nemala fungovať.

Vieme, že rakúski aktivisti protestovali proti tretiemu bloku, očakávate niečo podobné aj pri štvorke?

Už pri trojke bolo veľmi málo protestov. Myslím si, že je to preto, lebo sme aktívne komunikovali s rakúskou vládou. Spolu s predsedníčkou Úradu jadrového dozoru Martou Žiakovou sme sa stretávali s politikmi či aktivistami vo Viedni alebo sme ich pozývali do elektrárne. Boli v Mochovciach na viacerých návštevách. Komunikácia padla na úrodnú pôdu, naši susedia boli veľmi dobre informovaní. Na ilustráciu, dlhoročná líderka organizácie Global 2000, ktorá najviac útočila na naše jadrové elektrárne, je dnes ministerka životného prostredia Rakúska a je to úplne v pohode.

Aj Rakúšania využívajú jadrovú elektrinu pri dovoze zo zahraničia. Putuje do Rakúska aj naša jadrová elektrina?

To sa nedá takto jednoznačne povedať. Medzi nami a Rakúskom síce nie je priame prepojenie, Rakúsko je však prepojené s Maďarskom. Preto je možné, že sa cez Maďarsko do Rakúska môže dostať aj elektrina vyrobená v našich jadrovkách.  Navyše Rakúšania sú prepojení s Čechmi. Je isté, že od nich berú aj jadrovú energiu. Elektrina je ako voda. Keď do džbána nalejete energiu z uhlia, jadra a zo slnka, tak nerozoznáte, z ktorého zdroja vám pritiekla.

image

Odborník na energetiku pre HN: Domácnosti sú u nás extrémne chránené, lacné energie by mali byť odmenou

O dodávkach jadrového paliva

V septembri ste hovorili, že spúšťate medzinárodný tender na obstarávanie jadrového paliva. V akom je to stave?

Tender sme si interne vyhodnotili a negociujeme zmluvu s víťazom. Ten nebol ešte oznámený. Robíme na tom, aby sme mali do budúcnosti možnosť okrem Ruska aj ďalších dodávateľov. Jedným bude Westinghouse a druhým francúzsky Framatome, kde sme sa dohodli – Fíni, Česi, Maďari a my, že spoločne investujeme. Framatome pre nás vyvinie palivo. Riešime to na týchto dvoch frontov. Westinghouse už má  palivo a Framatome bude ďalší partner do budúcnosti.  Medzičasom máme ešte existujúci kontrakt na palivo z Ruska. Vypuknutím vojny na Ukrajine sme sa však stali aktívni hľadaním iného než ruského riešenia.

Pamätáme si minulý rok, keď sa exminister Sulík pochválil na sociálnej sieti, že v časoch vojny prispel k tomu, aby sme dostali palivo z Ruska.

Dodávky jadrového paliva nekomunikujeme. Musím však povedať, že minister Sulík extrémne prispel k tomu, aby sme v týchto komplikovaných časoch, ktoré nastali po vypuknutí vojny na Ukrajine, dostali dodávky jadrového paliva na Slovensko. Spolu so zástupcami ministerstva zahraničných vecí a ministerstva dopravy strávil s nami celé dni vrátane víkendu telefonovaním po krajinách a inštitúciách, aby sme mali palivo.

A nie sú s tým problémy?

Bolo to náročné, ale dodávky paliva sme zabezpečili.

Onedlho bude prvé výročie vojny. Očakávali ste, že v jej dôsledku dôjde k nárastu cien energií?

Samozrejme. Ceny energií stúpali už pred vojnou, ale ruská invázia na Ukrajinu  tento problém výrazne eskalovala. Európa bola závislá od plynu, takže to bolo pochopiteľné. V určitý moment sme predpokladali, že elektrina môže dosiahnuť aj úroveň 1 000 eur za MWh a naše obavy sa naplnili, keď sme zažili spotové ceny nad 1 000 eur a budúce roky dosiahli úroveň 800 eur za MWh. Treba si to dať do kontextu, že 15 rokov sme okrem krátkeho obdobia v roku 2008 mali ceny na úrovniach 26 až 50 eur za MWh.

Ovplyvnila kríza aj ceny jadrového paliva?

Máme fixný kontrakt do roka 2026, kde sú ceny definované. Cena uránu  však začala stúpať. Nové palivo bude určite rádovo drahšie, ale vojnou to spôsobené nebude.

Víťazmi tendra, ktorý sme spomenuli, sú dvaja – Westinghouse a Framatom?

Keďže tender stále vyhodnocujeme, nebudeme konkretizovať víťaza. Pracujeme však na diverzifikácii paliva a to neznamená prechod od jedného dodávateľa k druhému – teda sme v komunikácii s Westinghouse i Framatome. Zároveň však chcem povedať, že Rusi majú, odhliadnuc od toho, čo sa deje, mimoriadne kvalitné palivo. Naozaj sú dobrí vo výrobe paliva, a keďže pre VVER 440 nebola doteraz  vhodná alternatíva, všetci prevádzkovatelia tohto typu elektrární kupovali od nich. Náklady na palivo budú teraz vyššie, ale to je nič v porovnaní s tým, čo by sa stalo, keby sme palivo nemali. Keď sa začala vojna, hrozba nedostatku paliva bola väčším rizikom ako nedostavanie Mochoviec.

Kým nebola vojna, tak sa hovorilo o spoločnom európskom úložisku jadrového paliva. Je táto téma stále na stole?

Keby malo byť úložisko, tak by malo byť spoločné. Keby Maďari, Česi, my a Slovinci mali mať každý svoje úložisko, tak je štvornásobne vyššie riziko nejakých komplikácií. Myslím si, že najrozumnejšie je jedno úložisko. Bol by som za to, nech to je aj na Slovensku a nech nám za to ostatní platia, lebo je to absolútne bezproblémová vec. No zároveň treba povedať, že nepredpokladám ukladanie vyhoreného paliva do trvalého úložiska. Francúzi aj Rusi už dnes reprocesujú vyhorené palivo. Hľadá sa cesta, ako z neho vyťažiť ďalšiu energiu, ktorá v ňom zostáva. Je to zatiaľ neekonomické, ale verím, že výskum, ktorý sa v tejto oblasti realizuje, bude napredovať  a naše vyhorené palivo sa bude ešte reprocesovať a využívať.

01 - Modified: 2023-01-23 23:00:00 - Feat.: 1 - Title: Štát ich chce zdaniť 90 percentami. Ohrozuje to najväčšiu investíciu v Bratislave, hovorí investor 02 - Modified: 2022-12-25 09:57:57 - Feat.: 1 - Title: Minister Hirman pre HN: Ak by sme nepomohli domácnostiam, situácia by sa nám rozpadla pod rukami 03 - Modified: 2022-12-22 17:54:15 - Feat.: 1 - Title: Zistenie HN: Pri Mochovciach prídeme o dva cenné mesiace. Spustia sa až v úvode jari 04 - Modified: 2022-09-09 13:28:11 - Feat.: 1 - Title: Kde nájdeme palivo a nehrozí druhý Černobyľ? HN pripravili odpovede týkajúce sa tretieho bloku v Mochovciach 05 - Modified: 2022-05-25 13:38:02 - Feat.: 1 - Title: Mochovce sa dostávajú do bodu zlomu. Nová elektráreň čoskoro ožije
01 - Modified: 2024-11-20 12:37:13 - Feat.: - Title: Ceny elektriny sa opäť zmrazia. Vláda odobrila dotáciu a ďalšiu už chystá aj na plyn 02 - Modified: 2024-11-15 23:02:33 - Feat.: - Title: Žiga pre HN: Prečo sa v Únii stále hráme na nejaký Green deal, keď tvoríme len sedem percent emisií na svete? 03 - Modified: 2024-10-23 20:03:17 - Feat.: - Title: Slovenské elektrárne pre poruchu transformátora dočasne odstavili tretí blok Mochoviec 04 - Modified: 2024-10-16 14:27:04 - Feat.: - Title: Zistenie HN: Brusel žiada od Slovenska zmenu energopomoci. Pýta sa na adresnosť pri plyne, teple aj elektrine 05 - Modified: 2024-10-15 16:30:00 - Feat.: - Title: Zelené plány dostali trhlinu. Slovenské elektrárne pozastavili veľké solárne parky, potápa ich nový fenomén
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
21. november 2024 16:40