„V čom ste dobrí? Ste dobrí v pečení koláčov, príprave vína, varení piva, ste národom golfistov, ste krajinou s najčistejšími taxíkmi? Musíte nájsť odpoveď,“ hovorí pre HN odborník na cestovný ruch Doug Lansky.
V súčasnosti je cestovanie vo veľkej miere ovplyvnené globalizáciou a internetom. Vlastne už nemusíme nikam chodiť, pretože všetko si môžeme pozrieť na Google Street view. Nemyslíte si, že sa z cestovania vytratilo dobrodružstvo a objavovanie neznámeho?
Áno, na jednej strane môžete všetko vidieť na Street view, ale na druhej strane sa cestovanie stalo veľmi lacné, na rozdiel od minulosti, keď bolo dostupné iba bohatým. Myslím si, že ľudia majú sny a tie sa nedajú vidieť na Street view. Dať si dobrú večeru, vyraziť na romantickú prechádzku, ísť sa lyžovať, vyjsť na Eiffelovu vežu či vidieť svetoznáme obrazy v múzeách. Cestovanie nebolo nikdy také dosiahnuteľné pre množstvo ľudí na celom svete, ako je dnes. Stredná trieda momentálne vyráža do krajín ako Thajsko, India, Čína či Indonézia. Čo sa však môže stať a bude pre svet veľkým problémom je, že destinácie budú preplnené. Na rozdiel od Street view.
Ako vravíte, cestuje množstvo ľudí, a tak sa destinácie stávajú preplnenými. Existujú na svete miesta, kde sa ešte môžeme cítiť ako objavitelia?
Cool vec je, že masový turizmus, ktorý je, mimochodom, ešte stále relatívne nový, je veľmi selektívny v tom, kam takíto turisti chodia a kam nie. Môžete byť napríklad v Bangkoku s miliónom turistov, ale môžete ísť lokálnym autobusom a tam budete jediný cudzinec objavujúci taje miestnej dopravy. Nie je to veľmi pohodlné, preto to nerobí veľa ľudí, ale vy môžete. Objavíte svoju dobrodružnú dušu. Ide práve o to, robiť malé veci, ktoré iní nerobia. Napríklad požičať si v cudzom meste bicykel, nepoužiť mapu, zísť z cesty a iba tak sa nechať viesť uličkami. Nemusíte ísť ani ďaleko, stačí päť minút a v takmer každom cudzom meste sa stratíte.
V súčasnosti existuje veľa možností, ako cestovať. Niektorí preferujú päťhviezdičkový rezort, iní couchsurfing. Čo je tá správna cesta?
Ja osobne chodím aj do päťhviezdičkových hotelov a chodím aj couchsurfovať. (Prespávať na gauči u cudzích ľudí – pozn. red.)
A čo je lepšie?
Päťhviezdičkový hotel sa zdá lepší, keď niekam prichádzate. Ale keď destináciu opúšťate, z couchsurfingu máte lepší pocit. Odchádzate totiž s tým, že ste zažili niečo reálne, našli ste si nových priateľov, dali ste si s miestnymi ľuďmi príjemnú večeru. Keď odchádzate z päťhviezdičkového hotela, tiež je to príjemné, ale iným spôsobom. Kým pri couchsurfingu ste mali na raňajky ovsenú kašu, tu ste si dali exkluzívnu večeru. Obe možnosti sú príjemné, ale pre rôzne príležitosti. Aby som však zostal pri analógii s jedlom. Nechcete jesť iba ovsenú kašu alebo iba exkluzívne večere. Dobré je, ak sa to dá namixovať.
Možno to závisí aj od ľudí. Niektorí si ideálnu dovolenku predstavujú v luxusnom rezorte, iní by tam nikdy nešli.
Áno, ale dá sa to aj skombinovať. Ľudia môžu bývať v hoteli na úrovni a ísť hrať golf. Pri ňom sa však tiež stretnú s miestnymi a tie dve hodiny času pri športe môžu využiť na rozhovor s nimi. Je to dobrá cesta pre bohatých ľudí, ako stretnúť miestnych alebo cudzincov. Je to moderná verzia cestovania. Môžu ísť skákať s padákom, ale stretnú ďalších parašutistov. Ak ste milovník vtákov, zoznámite sa s miestnymi milovníkmi a môžete ísť pozorovať vtáky spolu. Môžete zostať v hoteli, ale tiež si môžete vybrať aktivity, pri ktorých získate unikátne zážitky a cez miestnych ľudí spoznáte lepšie krajinu.
Slovensko zmenilo pred pár mesiacmi komunikačnú stratégiu, takto vyzerá nový propagačný spot:
Musím vám dať otázku, ktorú vám s vysokou pravdepodobnosťou kladie každý. Aká je vaša obľúbená destinácia? Kam sa oplatí vycestovať?
Som veľkým fanúšikom kitesurfingu a ten je super v Brazílii. Ale s obľúbenou destináciou je to ako s obľúbenou piesňou. Nejakú si vyberiete ako tínedžer, ale s veľkou pravdepodobnosťou ňou už dnes nie je.
Boli ste už na Slovensku?
Áno, bol som. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi, stopoval som z Prahy do Bratislavy a potom ďalej.
A čo o ňom viete?
Keď cestujem, vždy sa pozriem do sprievodcu, niečo si prečítam, navštívim múzeá. Po dvadsiatich rokoch si však už všetko nepamätám, ale vaše rozdelenie s Českom bolo veľmi mierumilovné. Možno jedno z najmierumilovnejších v histórii.
Pýtam sa iba preto, lebo ma zaujíma, aký imidž má Slovensko vo svete. Čo sa o ňom vie za našimi hranicami.
Imidž je asi taký, že ľudia o ňom veľa nevedia, dokonca si ho pletú so Slovinskom.
Áno, to je náš večný problém.
Slovensko a Slovinsko, to je ako Švédsko a Švajčiarsko.
Ako však môžeme tento imidž zlepšiť?
To je zložitá otázka. Myslím si, že jednou z vecí je predstaviť sa svetu niečím, s čím sa môžete stať slávni. V čom ste dobrí? Ste dobrí v pečení koláčov, príprave vína, varení piva, ste národom golfistov, ste krajinou s najčistejšími taxíkmi? Jednoducho niečo, čo vás odlíši, niečo, na čo môžete byť všetci hrdí a niečo, čoho by mohli byť všetci súčasťou. A tým by sa to stalo o to silnejšie. Možno je ťažké na túto otázku nájsť odpoveď, ale ak sa vám to podarí, môžete na tom stavať. Na prvý pohľad to nemusí byť ani zjavná vec. Rozprával som sa o tom s Chorvátmi. Tí mi povedali, že majú malých výrobcov vína. Tak som navrhol, čo keby mala každá reštaurácia vlastné víno. To by ich mohlo presláviť.
Na rozdiel od Chorvátska nemáme more. Dá sa s takými destináciami súperiť?
Musíte sa predstaviť svojimi silnými stránkami. Môžete byť najlepšou nákupnou či lyžiarskou destináciou. Ľudia z oblasti cestovného ruchu by si mali sadnúť, rozobrať históriu, porozprávať sa s ľuďmi a zostaviť zoznam národných charakteristík. Potom by sa mali nad tým zamyslieť a zistiť, na čom sa dá stavať. Jednotlivé krajiny sa však väčšinou sústredia na to, aby priniesli turistom nič nevraviace slogany. Vyberte niečo, čo niečo znamená, čo niečo hovorí, s čím sa dá pracovať. Napríklad: „Sme najlepší v...“
Čo hovoríte na teroristické hrozby vo svete, ktoré mnohých ľudí odrádzajú od cestovania?
Niektoré miesta sú vo všeobecnosti nebezpečné, na ktoré väčšina turistov jednoducho nejde. Aj v Bratislave sú určite miesta, kde by ste v noci sami nešli. A predstavte si, že by som vám povedal, že nechcem ísť do Bratislavy, lebo je nebezpečná. Znie to hlúpo, ale stačí ísť predsa tam, kde nám nehrozí nebezpečenstvo. To platí aj pre zvyšok sveta. Zvyčajne je nebezpečná iba nejaká časť krajiny. Napríklad Turecko – nechoďte tam, kde dochádza k výbuchom. Stále však existuje viacero oblastí, do ktorých sa dá ísť. Druhá vec je, že najväčším zabijakom posledných rokov v medzinárodnom turizme sú autonehody. Dvadsaťpäťtisíc turistov ročne zomrie v aute. Keď si vyberáte destináciu s tým, že chcete vylúčiť tie nebezpečné, pozrite sa na mapu, kde je najviac dopravných nehôd a nechoďte tam. Terorizmus a letecké nešťastia sú menším rizikom. Robia síce v médiách veľké titulky, ale štatisticky nie sú až také nebezpečné.
Na druhej strane práve zo strachu z nich bezpečné krajiny, ako je napríklad aj Slovensko, ťažia.
Áno, keď je terorizmus v jednej krajine, je to dobré pre druhú krajinu. Kým jedna je porazenou, druhá vyhráva. Ale pozrime sa na Irak, ktorý už nie je taký nebezpečný, akým bol. Pravdepodobne dnes tam ide iba zopár dobrodružných skupín. O desať rokov sa však cestovanie do Iraku stane mainstreamom. Bude to super vzrušujúce. Tak ako sa dnes ľudia cítia na Kube. Turizmus miluje krajiny, do ktorých sa v minulosti istý čas nedalo chodiť.
A čo bude vaša najbližšia zastávka?
Žijem vo Švédsku a najbližšie sa pôjdeme bicyklovať do Dánska, aby sme nešli ďaleko od domova. Prespávať budeme na farmách alebo starých hradoch cez Airbnb. Ale toto leto nepôjdem nikam. Pracovne cestujem celý rok, takže moja predstava prázdnin je byť doma s deťmi.
Kto je Doug Lansky
Cestovnému ruchu sa venuje viac ako dvadsať rokov, počas ktorých navštívil vyše sto krajín sveta. Napísal viacero kníh, vrátane publikácií pre Lonely Planet či Penguin, prispieval do National Geographic či Reader's Digest. Je vyhľadávaným spíkrom konferencií, ktoré sú venované turizmu.