Zbožňuje Bratislavu a verí, že sa raz naplní obrovský potenciál, ktorý toto mesto má. Tak vidí budúcnosť slovenskej metropoly hlavný architekt bratislavskej Eurovey Branislav Kaliský. Z jeho náčrtov dunajského nábrežia sa po dvanástich rokoch stala realita. Komplex s bytmi, kanceláriami, nákupným centrom, hotelom a námestím s dunajskou promenádou dokončili v roku 2010. „Hoci viem, že niektoré veci mohli byť lepšie, je skvelé, že sem ľudia chodia a trávia tu svoj voľný čas,“ hovorí Kaliský.
„Nemáte tam něco při řece?“
Už samotný zrod Eurovey sa začal trocha netradične. Bežnejšie je, že príde investor, kúpi pozemok, najme si architekta a niečo sa začne stavať. Kaliský si však s ďalšími kolegami začali ešte v roku 1998 kresliť nábrežie Dunaja bez toho, aby vedeli o nejakom investorovi a okolité pozemky vtedy patrili mestu. „S chalanmi si jednoducho tipujeme miesta, ktoré najmenej slúžia ľuďom, a snažíme sa vymyslieť, čo by tam mohlo vzniknúť. A tak to bolo aj s Euroveou,“ vysvetľuje. Kolega z Prahy sa ho neskôr spýtal: „Nemáte tam něco při řece?“ Poznal totiž írskych investorov, ktorí radi stavajú blízko vody. „Povedal som mu o Pribinovej zóne, kde dnes Eurovea stojí. Nemal som dohodnuté pozemky. Všetko, čo som mal, boli kresby a možného investora,“ opisuje Kaliský.
Po tráve sa chodí
Írsku investičnú spoločnosť Ballymore Group založil Sean Mulryan začiatkom osemdesiatych rokov. Dosiaľ stojí meno spoločnosti za námestiami, rezidenciami, hotelmi či nákupnými centrami v Írsku, Anglicku, Nemecku či Českej republike. Eurovea je zatiaľ ich jedinou slovenskou investíciou. Než jej Mulryan povedal áno, prišiel si Bratislavu obhliadnuť. „Hneď si ju zamiloval. Sedeli sme na Hlavnom námestí a povedal mi, že vyzerá ako romantické prímorské mesto bez mora. Vtedy mi napadlo, že my to nábrežie naozaj potrebujeme zveľadiť a budeme to tam mať radi,“ spomína Kaliský, ktorý je práve na promenádu hrdý najviac. Ľudia často ležia na zelenom trávniku pri brehu, opaľujú sa, jedia a zhovárajú sa tam. „Som rád, že sa to uchytilo. Bol som pri tom, keď jedna mamička kričala na svoje dieťa, aby po tom trávniku nechodilo. Tak sme tam dali tabuľky ,Po tráve sa chodí‘. Cieľom bolo, aby tam ľudia mohli len tak byť,“ hovorí Kaliský.
Vrátim sa o 15 rokov, až sa scivilizujete
Strechu komplexu tvorí 2 300 sklenených trojuholníkov na ploche 5-tisíc štvorcových metrov. Eurovea i s promenádou zaberá viac než 83-tisíc štvorcových metrov. Než sa však pozemky vybavili a dokončil sa celý projekt, trvalo to šesť rokov „U nás je kľúčová komunikácia. Mali sme dlhé debaty s úradníkmi, a keď sme sa konečne dohodli, prišli voľby, obmenili sa ľudia a mohli sme začať znovu. Keď už bol Sean na pokraji zúfalstva, povedal mi, že sa sem vráti o 15 rokov, až sa scivilizujeme,“ tvrdí Kaliský. Museli taktiež vybavovať množstvo výnimiek, pretože niektoré kroky by nezodpovedali slovenským normám. „Nechceli nám povoliť -1 nákupné centrum, problémy boli aj s podzemným parkovaním. Kým ľudia pochopili, že sa to dá aj lepšie a inak, než je nastavené, chvíľu to trvalo.“ Eurovea získala okrem iných i ocenenie Stavba roka za rok 2010. Kaliský však hovorí aj o kritike. „Vyčítali nám nedostatočnú bezbariérovosť alebo príliš rozmiestnené toalety a súhlasím s tým. Mám tu veľa prehier, ale to k tomu asi patrí,“ uzatvára Kaliský.
Bratislavčania by mali byť náročnejší
Architektúru študoval v Bratislave i vo Viedni. Viedeň ho vraj naučila, že každá myšlienka, ideálne už aj nakreslená, je možná realizácia. Bratislava doňho zase vložila nezlomnosť. Z jeho pohľadu na porovnaní týchto dvoch miest vidieť, aký má Bratislava potenciál. „Viedeň je uzatvorený historický komplex. Nemôže sa len tak rozhodnúť, že z nej bude napríklad mesto inovácií, trvalo by to desaťročia. Bratislava je na začiatku a môže si svoj smer vybrať,“ rozpráva Kaliský. Pritom hovorí, že on Bratislavu miluje, a keď si predstaví, aká by mohla byť, zbožňuje ju ešte viac. „Tých zásahov by nebolo treba toľko, aby som sa toho nedožil. Je skvelé, že v Bratislave začínajú byť náročnejší. Pred desiatimi rokmi sa postavilo a predalo čokoľvek. Dnes sú ľudia vyberaví a mali by v tom pokračovať, aby sa nestavali hlúposti,“ vyzýva Kaliský.
„Bambuľu“ Bonaparte odmietol
Navyše tvrdí, že pod bytový dom Bonaparte na Napoleonovom vŕšku by sa nepodpísal. Práve tam boli včera už štvrtýkrát protestovať ľudia za odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Kedysi to bol verejný priestor a stál tam Napoleonov pamätník. „Ak je miesto niekomu venované a na počesť toho je tam pamätník, asi by to tak malo zostať. Celé je to podľa mňa symbol nejakého ega. Trocha múdrejší investor by nešiel úplne na doraz a snažil by sa prispôsobiť. Naokolo sú rodinné domy a vily, a uprostred jedna obrovská bambuľa. Ponúkli mi to projektovať, ale odmietol som,“ zhodnotil Kaliský.
Vývoj komplexu Eurovea
1998 prvé vlastné náčrty
1999/2000 investor
2000 – 2006 projektovanie
2006 sa začalo stavať
2010 otvorenie Eurovey
Aby som videl Bratislavu zhora, začal som lietať
Miluje svoju prácu a od nej sa odvíja aj voľný čas. Aby mohol pozerať na hlavné mesto zhora, urobil si architekt Eurovey Branislav Kaliský pilotný preukaz.
Čím ste chceli byť v detstve?
Mal som dve jasné predstavy. Na prvom mieste bolo predávať v stánku socialistický časopis Roháč, ktorý bol plný vtipov. Druhým snom bolo vyhrať voľby na amerického prezidenta. Roháč zrušili, ani prezidentom nie som. A tak prišla na rad architektúra.
Ako ste sa k nej dostali?
Zrejme je to dané genetikou, pretože obaja moji rodičia sú architekti. Veľkú časť detstva som strávil s mamou v ateliéri a aj to ma určite ovplyvnilo. V škole ma tiež veľmi bavila fyzika a chémia, ktoré sa v architektúre využívajú. A tak som ju začal najprv v Bratislave, a neskôr i vo Viedni, študovať.
V čom bolo projektovanie Eurovey iné?
Investori veľmi nedbajú na zber dát, ktorý je veľmi dôležitý, a ja sa ich snažím do toho tlačiť. Sean Mulryan mi zrejme ako prvý povolil etnografický prieskum. Hodiny sme strávili krokovaním, mapovaním, riešili sme koryto Dunaja. Investor má taktiež vždy právo veta, keďže financuje, ale Sean ho nikdy nevyužil. Na Eurovei sme experimentálne vyskúšali novinky, ktoré u nás predtým povolené neboli.
Dalo by sa povedať, že Eurovea je niečo, čím ste podľa vás Bratislave najviac prispeli?
Asi áno. Už som navrhoval aj väčšie projekty a plán som pri niektorých naplnil viac než pri Eurovei, ale príspevok Bratislave odo mňa by v tomto prípade mohol niesť prívlastok naj. Najväčšiu radosť mi robí promenáda a trávnik. Bratislava má síce veľa zelene, ale sadnúť si na trávu bez deky veľmi nie je kde, a tu sa to podarilo.
Máte v architektúre nejaký celoživotný cieľ?
Aby Bratislava bola mesto plné šťastných a spokojných ľudí. Aby si mohli s takou hrdosťou povedať: „Som Bratislavčan!“
Čo robievate vo svojom voľnom čase?
Moja práca je taká práca hrou, mám ju veľmi rád a koníčky sa od nej odvíjajú. Napríklad som chcel vidieť mesto zhora, aby som mal iný uhol pohľadu, a tak som si urobil pilotný preukaz a lietam. Celý môj život je také hoby, asi to veľmi nerozlišujem.
Čo by ste odporučili mladým, začínajúcim architektom?
Hlavné je, aby si uvedomili, že nič nie je nemožné. Raz mi môj učiteľ povedal, že talent architekta je jeho zadok a čas, ktorý tomu venuje. Neexistuje netalentovaný architekt, ide skôr o to, koľko času a úsilia do projektu človek vloží, toľko sa mu aj vráti.
Opozícia organizovala pred luxusným komplexom Bonaparte už štyri protesty proti ministrovi vnútra Kaliňákovi a premiérovi Ficovi: