Predstavte si bežnú rodinu: dvaja dospelí s dvoma malými deťmi. Vlani im dýchala na krk chudoba viac než predošlý rok. Ukazujú to najnovšie čísla štatistického úradu, podľa ktorých vzrástla miera ohrozenia chudobou z 11,4 až na 14,5 percenta.
A to napriek tomu, že veľa dôvodov na to nebolo. Ekonomike sa darí, reálne mzdy rastú, nezamestnanosť klesá. „Objektívne dôvody, pre ktoré došlo k zhoršeniu situácie týchto rodín v porovnaní s predchádzajúcim rokom, nevidíme, keďže situácia v našom hospodárstve sa vyvíjala pozitívne,“ hovorí analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.
To, že je viac rodín ohrozených chudobou, vyplýva zo samotného spôsobu výpočtu. „Ako rastú príjmy rodín v strede, tak zároveň rastie aj počet chudobných, ktorí sa posúvajú pod hranicu chudoby, keďže ide o relatívnu mieru,“ vysvetľuje sociologička Zuzana Kusá. Hranica chudoby sa totiž vypočítava ako 60 percent z mediánového príjmu Slovákov. Keďže Slováci mali príjmy vyššie, hranica chudoby sa posunula nahor.
Ohrozené rodiny
Výraznejšie sú chudobou ohrozené mnohopočetné rodiny, ktoré majú tri a viac detí. Čísla štatistov ukazujú, že to je viac ako tretina z nich. S týmito výsledkami sme výrazne pod priemerom únie, hovorí Kusá.
Pomôcť rodinám mal napríklad aj nedávny rast minimálnej mzdy. Od začiatku tohto roka ju štát zdvihol o 6,6 percenta na 405 eur. No práve pre rodiny, v ktorých je viac detí, ani to nestačí. „Minimálnu mzdu sa síce snažíme tlačiť nad hranicu chudoby, čo je správne, no často z nej žije viacero ľudí a potom to žiadna cesta von nie je,“ dodala Kusá.
Mieru rizika chudoby ľudí na Slovensku najvýraznejšie ovplyvňuje ich postavenie na trhu práce, načrtla riaditeľka sekcie sociálnej štatistiky a demografie úradu Ľudmila Ivančíková. Najviac ohrozené sú pritom rodiny, v ktorých pracuje iba jeden z rodičov, keďže sú jej príjmy nižšie. Ku klasickým dôvodom nedostatku práce však pribúdajú v posledných rokoch aj ďalšie. „Je to najmä absolútna nedostupnosť čiastkových úväzkov, ktorú máme jednu z najnižších v únii, a absencia sociálnych služieb pre rodiny – od škôlok až po sociálnu starostlivosť,“ vymenúva šéf Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
Aj keď sa situácia rodín na papieri zhoršila, celkový počet Slovákov, ktorí sa prepadli pod hranicu chudoby, je z roka na rok menej. Vlani bolo pod hranicou chudoby 640-tisíc ľudí, čo je najmenej od roku 2010.
Draho na západe
Priepasť chudoby je pritom iná na západe ako na východe. Dôvod na obavy nemajú ľudia v Bratislave, Trnave a Trenčíne, kde je miera chudoby nižšia, ako je priemer Slovenska. Naopak, na východ od hlavného mesta stúpa percento ľudí, ktorým dýcha na krk chudoba. Najvyššia je v Prešovskom kraji – až 16,4 percenta, pričom práve tu miera ohrozenia v porovnaní s minulým rokom narástla ako jediná. Odborníci upozorňujú, že čísla síce vyzerajú pre západ priaznivo, no v praxi majú rodiny omnoho vyššie náklady na ubytovanie a iba obmedzené množstvo v škôlkach. „Hladové doliny sú úplne iný svet – bývanie tam je lacné, škôlky sú dostupnejšie, no pracovné príležitosti absentujú,“ hovorí Páleník.
Chudoba na Slovensku
640-tisíc ľudí žilo u nás v minulom roku na hranici chudoby
347 eur je mesačná príjmová hranica chudoby pre jednotlivca
45,7 percenta nezamestnaných je ohrozených chudobou, čiže takmer každý druhý z nich
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
