Prezident SR Ivan Gašparovič vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Prostredníctvom nej poslanci Národnej rady (NR) SR na októbrovej schôdzi schválili rozširovanie odvetvových kolektívnych zmlúv aj na tých zamestnávateľov, ktorí s takouto zmluvou nesúhlasia.
Prezident chce zmeny
"V schválenom zákone nie sú ustanovené ďalšie kritériá na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj všetky prijateľné kritériá na ustanovenie všeobecného záujmu na rozšírení jej záväznosti s cieľom vylúčiť prípadné ekonomické dopady na niektorých zamestnávateľov," upozorňuje vo svojom stanovisku hlava štátu.
Úprava rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa tiež podľa prezidenta neguje výsledky kolektívneho vyjednávania na podnikovej úrovni, ktorého cieľom a výsledkom je uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy.
Gašparovičovi sa takisto nepozdáva, že ako kritérium malej firmy, na ktorú by sa rozširovanie nemalo vzťahovať, je stanovený počet maximálne 20 zamestnancov. Pripomína, že Európska komisia (EK) definuje ako malý ten podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb.
Problematický zákon
V súvislosti s týmito pripomienkami navrhuje prezident poslancom schváliť novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní s dvoma zmenami. Kritérium počtu pracovníkov navrhuje zvýšiť z 20 na 50 zamestnancov. Rovnako navrhuje medzi výnimky zaradiť aj taký podnik, ktorý má ku dňu účinnosti rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzavretú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu.
S pôvodne schválenou novelou vyjadrili nespokojnosť odborníci a aj samotné spoločnosti. Ohrozíte stovky pracovných miest – odkázali po jej schválení vláde. Najmä podniky s počtom zamestnancov „na hrane“ sa podľa odborníkov budú chcieť novinke vyhnúť. Napríklad firmy s viac ako dvadsiatimi zamestnancami budú podľa nich prepúšťať. „Už teraz sa mnohé menšie spoločnosti obzerajú po spôsoboch, ako sa novej povinnosti vyhnúť. Nemôžu si totiž dovoliť riadiť sa kolektívnymi zmluvami, ktoré nepodpísali a ich platnosť im nanúti štát,“ povedal po schválení predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McRoy Group Luboš Sirota. Diktovanie podmienok fungovania môže podľa neho najvýraznejšie ohroziť menšie stavebné podniky, rodinné firmy, šijacie dielne, ale aj menšie IT spoločnosti.
Neprešla ani hmotná núdza
Gašparovičovi sa nepozdáva ani ďalšia zmena z dielne ministerstva práce. Prezident totiž nepodpísal návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý schválili poslanci 29. októbra tohto roku. Právnu normu vrátil parlamentu a navrhol, aby ho Národná rada (NR) SR prijala so zmenami.
Na základe zákona by mali od januára 2014 ľudia v hmotnej núdzi nárok na finančnú pomoc od štátu vo výške 61,60 eura len vtedy, ak odpracujú 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľných činností. Základným predpokladom týchto podmienok má byť to, že ľuďom v hmotnej núdzi má byť práca ponúknutá. Novelou chce ministerstvo práce zabezpečiť väčšiu adresnosť a zásluhovosť pre tých, ktorí dávky a príspevky v hmotnej núdzi poberajú.
Podľa prezidenta je však toto ustanovenie v zákone problematické. Pretože podľa ústavy má každý, kto je v hmotnej núdzi, právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Zároveň nemožno nikoho poslať na nútené práce alebo nútené služby. Prezident má tak pochybnosti, či je schválený zákon v súlade s ústavou. Podľa neho sa mal v zákone vymedziť pojem menších obecných služieb alebo aspoň uviesť odkaz na príslušný právny predpis. Zároveň zákon podľa neho stavia do nerovnakého postavenia tých ľudí v hmotnej núdzi, ktorým bolo ponúknuté vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti a tých, ktorým ponúknuté nebolo.
Gašparovič preto navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s tým, že z neho vyjme jednu z podmienok pre nárok na dávku v hmotnej núdzi. A to účasť na menších obecných službách pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorú zriaďuje obec. Ponechali by sa len dobrovoľnícke činnosti alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej takejto situácie či pri odstraňovaní jej následkov.