Rok 2014 bol zaujímavý bisznis a aj pre svet. Čím bol pre vás významný?
Z môjho pohľadu sa vlani situácia v podnikaní na Slovensku nejako výrazne nemenila, skôr sa udržiavala na rovnakej úrovni. Došlo k nejakým menším úpravám, ktoré sa skôr týkali obyvateľstva. Cítiť však, že u nás chýba smerovanie v súlade s dlhodobou stratégiou. Vláda síce schválila Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (RIS3), no jej napĺňanie v praxi pokrivkáva. Slovensko, ako malá krajina v strede Európy, by malo svoju budúcnosť postaviť na školstve a vzdelávaní.
Zákon o odbornom vzdelávaní, na ktorý tlačia podnikateľské subjekty už dlhodobo, mal byť schválený už vlani. Na vládny stôl sa dostal až teraz začiatkom roka. V čom bol problém?
Chýba inštitucionalizácia odborného vzdelávania, ktorá by mala mať jasné pravidlá. Problém je aj v tom, že štát nedokáže dostatočne riadiť odborné vzdelávanie a snaží sa to presunúť na firmy, aby vytvorili celý systém a aj ho v plnej miere financovali. Ja si, naopak, myslím, že by sa v rámci Ministerstva školstva SR mal posilniť Štátny inštitút odborného vzdelávania. Predovšetkým by mal dostať viac kompetencií. V spolupráci s podnikateľmi by sa mali stanoviť jasné pravidlá a študijné smery, ktoré by reálne potrebovali v praxi. V tom je nateraz zásadný rozpor so štátom, no myslím si, že je to len otázka diskusie a vyrieši sa aj tento problém.
Štefan Rosina. Snímka HN/Pavol Funtál
Je to teda z väčšej časti problém peňazí?
Ani nie. Je to skôr otázka vzájomného pochopenia sa. Myslím si však, že firmy, ktoré si už zaviedli systém odborného vzdelávania, môžu slúžiť ako vzor a to sa dá využiť.
Podľa nových pravidiel by sa už malo ísť od nového školského roka...
Neočakávam to. Realizácia v praxi potrvá dlhšie. Tento zákon je stále totiž, podľa mňa, šitý horúcou ihlou.
Aký bude, podľa vás, záujem firiem o odborné vzdelávanie?
Pre firmy je to zásadná téma a otázka bytia a nebytia na trhu.
Od 1. januára 2015 platí novelizácia zákona o dani z príjmov, ktorá zavádza daňové úľavy na podporu výskumu a vývoja s tým, že firmy si môžu vykonať odpočet na dani vo výške 25 percent. Stimuluje toto opatrenie výskum a vývoj vo firmách?
Je to správny krok, ktorý oceňujem. Na druhej strane, pravidlá v susedných krajinách sú pri tejto podpore veľkorysejšie. Napríklad v Česku je úľava až do výšky 100 percent a je to veľmi populárne opatrenie. V každom prípade aj pre Slovensko je to dobrý krok, pretože firmy bez vývoja a výskumu nemajú budúcnosť. Štát však mohol byť trochu veľkorysejší a schváliť aspoň 50-percentnú daňovú úľavu.
Môže štát presvedčiť veľký záujem firiem, aby zvýšil schválenú úľavu? Je reálny takýto scenár s tým, že vyššie investície do výskumu a vývoja podporujú konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky?
Myslím si, že časom príde aj na vyššiu podporu, napríklad v roku 2016. Súčasné opatrenie však môže súvisieť aj s blížiacimi sa voľbami a aj ďalšie opatrenia v tomto roku sa môžu niesť v podobnom duchu.
Viackrát ste spomenuli, že chcete byť globálnym hráčom, nie vo výrobe, ale vo výskume a vývoji. Potom aj takáto podpora môže mať pre vás zmysel...
Samozrejme, že áno, no motivácia musí byť silnejšia, najmä ak hovoríme o globálnych a lokálnych hráčoch. My sme, ako slovenská firma, lokálny hráč. Pre nás je nutnosťou investovať do výskumu a vývoja za každých okolností, no štát by to mal ďaleko viac podporiť. Predpokladám, že po voľbách roku 2016 zvýši vláda túto podporu na 100 percent. Keď sa pozriem na podobnú podporu v Česku, Rakúsku, Poľsku, tak si myslím, že Slovensko by nemalo byť v tomto regióne na chvoste. Preto je 25-percentná daňová podpora málo.
V posledných dňoch došlo k zmene vo vedení Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá má dôležitú úlohu v systéme prenosu vedeckých poznatkov do praxe. Ako vnímate túto zmenu?
Nemalo by ostať len pri tejto zmene. Podnikateľskému prostrediu by pomohlo, keby došlo k transformácii SAV na základe nového zákona. Podpora vedy a výskumu by bola efektívnejšia a lepšia a najmä by sa tým zvýšil podiel základného výskumu aplikovateľného pre potreby slovenského priemyslu.
Rovnako od tohto roku platí aj odpočítateľná položka na zdravotné odvody pre zamestnancov, ktorí zarábajú menej ako 570 eur.Vláda si sľubuje najmä zvýšenie zamestnanosti. Aký je pohľad zamestnávateľa, pomôže to tvorbe pracovných miest?
Zásadným spôsobom nie, skôr ide o kozmetickú úpravu odvodového systému. Reálne to nebude mať veľký vplyv na zamestnanosť.
Čo očakávate od roku 2015? Napríklad viacero veľkých českých exportérov, ktorých oslovili Hospodárské noviny, bolo veľmi optimistických v súvislosti s novým rokom..
Tento rok by mohol byť po vlaňajšku skokom do lepšieho obdobia. Náš holding v tomto roku čaká zásadný krok, ktorým je nábeh na výrobu subdodávok pre Audi Q7 v rámci Matador Automotive vo Vrábľoch. Investovali sme do tohto projektu 35 miliónov eur a mal by trvať minimálne do roku 2020. Čo sa týka automobilového odvetvia, očakávam v tomto roku veľký cenový tlak, keď sa naplno prejavia sankcie voči Rusku. Rok 2015 nebude pre automobilový trh rokom expanzie, ale skôr prežívania.
V posledných rokoch bol Matador Holding aktívny v zahraničí a otvoril nové podniky v Česku a v Rusku. Budete pokračovať v zahraničnej expanzii?
Podnik v Liberci je stabilizovaný a darí sa mu dobre. Jeho kapacitu už napĺňame inými projektmi, ako boli pôvodné subdodávky pre Škodu Rapid. Aj ďalší zahraničný podnik, v Nižnom Novgorode, je pre nás dôležitý, hoci Rusko je v súčasnosti veľmi komplikovanou témou. No v každom prípade chceme na tomto veľkom trhu ostať aj do budúcnosti a rozšíriť svoju prítomnosť. Máme záujem o spoluprácu s Avtovazom v Togliatti. Prešiel tam celý tím z VW v Nižnom Novgorode a mal by realizovať myšlienku ruskej vlády vyvinúť lacné ruské auto. Ak sa tento zámer podarí, tak v priebehu niekoľkých mesiacov môže nahradiť výpadky veľkých zahraničných automobiliek. Chceme byť pri tom.
Napriek sankciám teda považujete ruský trh stále za dôležitý...
Ruská ekonomika sa začala pomaly stabilizovať. Nízky kurz rubľa navyše pomáha ruským exportérom. Z môjho pohľadu má tamojší trh budúcnosť a neľutujem, že tam pôsobíme. Treba si však dobre rozmyslieť, kde v Rusku investovať. V budúcnosti dostanú prioritnú podporu tí, ktorí budú podnikať s domácimi subjektmi. My preto chceme ďalej spolupracovať s Rusmi.
V decembri sme videli strmý pád rubľa. Aký to má vplyv na vaše podnikanie v Rusku?
Vývoj kurzu hrá svoju úlohu. Náš hlavný odberateľ však akceptuje kurzové výkyvy a berie ich do úvahy. Ja si myslím, že aj z pádu meny sa dá vyťažiť. Preto je potrebné exportovať z Ruska maximum, čo sa dá.
Konflikt na východnej Ukrajine sa v posledných týždňoch zmiernil, čo otvára diskusiu, ako ďalej s obojstrannými sankciami. Dá sa očakávať v tomto roku, že sa zmiernia, alebo úplne odstránia?
Ekonomické sankcie ešte nikdy nevyriešili žiadny konflikt a problém. Myslím si, že aj tento ekonomický konflikt rozhodne trh. Európska únia (EÚ) stratila veľkú časť exportu do Ruska, čo poškodzuje veľké spoločnosti i banky. Lídri začnú rozmýšľať pragmaticky a časom sankcie zrušia.
Postoj lídrov EÚ sa nesie v duchu najprv politika a až potom ekonomika. Vyvinuli silný tlak na Rusko. Myslíte si, že Rusi boli prekvapení z toho, ako jednotne dokázala únia postupovať?
Sankcie vyvinuli veľký politický tlak a očakávam, že rok 2015 bude rokom, keď sa EÚ dohodne s Ruskom na zrušení sankcií.