Slováci pracujúci v priemysle vyprodukovali v posledných troch mesiacoch minulého roka najviac v histórii. Najnovšie údaje hovoria, že produktivita práce u nás za štvrtý kvartál 2013 dosiahla historický rekord. Jej rast bol pritom druhý najvyšší v celej Európskej únii – s 3,5 percenta sme len tesne skončili za vedúcimi Lotyšmi.
Napriek týmto číslam nedosahujú reálne platy mnohých Slovákov v priemysle ani predkrízovú úroveň. Aj preto ich odborári považujú za jeden z najsilnejších argumentov, aby platy rástli aj u nás. Plánujú zatlačiť na oveľa lepšie podmienky, hoci aj za cenu protestov a nátlakových akcií. „Tento rok sme už takmer všetky kolektívne zmluvy vyššieho stupňa uzavreli, budúci rok však budeme žiadať výrazné zvyšovanie miezd,“ potvrdil pre HN Emil Machyna, šéf odborového združenia Kovo.
Môžu za to technológie
Odborári poukazujú na to, že produktivita je u nás dlhodobo vyššia, než napríklad v Česku či Slovinsku. Tam sú pritom priemerné platy vyššie než na Slovensku. „Podiel miezd na HDP u nás dokonca klesá. Sme ďaleko pod priemerom Európskej únie, kde sú mzdy v pomere asi 50 percent k HDP. Na Slovensku je to zhruba 36 percent,“ hovorí Machyna.
Zamestnávatelia však výrazný nárast platov odmietajú. Čísla totiž podľa nich ovplyvňujú veľké a vyspelé podniky, najmä automobilky. „Na štatistiky výrazne vplývajú niektoré veľké spoločnosti, ktoré používajú najnovšie technológie. Ich produktivita potom podstatne ovplyvňuje aj tú celkovú. Znamená to, že ďalšie firmy nemusia mať takú vysokú produktivitu,“ vysvetľuje Martin Hošták, tlačový tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.
Na raste produktivity sa tak podľa neho nepodpisuje vyšší výkon ľudí, ale nové technológie. „Štruktúry v rámci využitia ľudských zdrojov sú dnes už tak zracionalizované, že tam nie je priestor pre rast. Navyše firmy, ktoré prežili krízu, už racionalizovali,“ dodáva Hošták.
Podniky sa stále boja
Hoci rast produkcie môže byť znakom konca krízy, podľa zamestnávateľov ju ešte stále nemáme za sebou. „V mnohých sektoroch zatiaľ kríza úplne neodznela. Prejavuje sa to aj na nezamestnanosti, ktorú sa nedarí razantnejšie znížiť. Mzdy a celkovo osobné náklady patria medzi kľúčové náklady firmy,“ upozorňuje Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
To, že oživenie v priemysle sa dosiaľ neprejavilo poklesom nezamestnanosti, je podľa analytikov logické. „Na konci recesie spravidla oživenie hospodárskej a priemyselnej aktivity predbieha oživenie na trhu práce. Preto sa zamestnanosť považuje za takzvaný zaostávajúci ukazovateľ,“ vysvetľuje Vladimír Vaňo, analytik Sberbank.
Keď teda priemyselná aktivita ožíva a zároveň zamestnanosť stagnuje, dochádza podľa Vaňa aritmeticky k zrýchleniu rastu produkcie. „Jej interpretáciu však netreba preceňovať,“ dodáva.
Hrozia protesty
V prospech odborárov však hovoria aj medziročné štatistiky. „Od začiatku finančnej krízy rástla na Slovensku produktivita práce rýchlejšie než mzdy. Naznačuje to, že priestor pre rast miezd v ekonomike existuje,“ tvrdí Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.
Rast bol dokonca rýchlejší, než v susednom Česku, ktorého produktivita je dnes nižšia ako slovenská. „V Česku je pritom pomer miezd a HDP asi 42 percent. Mzdy sú tam vyššie asi o pätinu,“ upozorňuje Machyna.
Ak sa v najbližšom roku nič nestane, sľubuje tvrdý boj za výrazné zvyšovanie platov. „Pripúšťame aj mobilizáciu ľudí, nátlakové akcie či protesty,“ dodáva šéf odborového združenia Kovo.