Len minulý rok si nórsky premiér Jens Stoltenberg (na snímke) sadol za volant miestneho taxíka, prevážal ľudí po Osle a chcel vedieť ich názor na jeho politiku. Malo to však háčik. Ako sa neskôr ukázalo, nezvyčajná predvolebná kampaň bola dohodnutá, komparzisti zaplatení a emócie sfalšované. Na popularite Stoltenberga sa to však neprejavilo. Aj keď jeho strana voľby prehrala, dnes je jeho meno opäť v centre pozornosti.
Jens Stoltenberg je dnes najväčším favoritom na post šéfa NATO. „Je to pragmatický politik, ktorý má výborné politické manévrovanie. Za jeho úspechom stoja viac ako desaťročné skúsenosti v najvyššej politike,“ hodnotí výber nórsky politológ Bernt Aardal.
Podpora silných
Šance Stoltenberga stúpli po tom, čo sa na jeho stranu postavili predstavitelia USA, Veľkej Británie a Francúzska. Navyše bývalý nórsky premiér má veľmi dobré vzťahy s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Práve to môže zavážiť. „Prístup týchto hlavných aktérov bude rozhodujúci v tom, o kom sa bude hovoriť a na koho voľba smeruje,“ povedal pre HN Marián Mikluš, bývalý poradca slovenského rezortu obrany pri NATO.
Dodáva, že kandidáti museli prejsť rozsiahlou analýzou politického a súkromného života, čo podľa Mikluša nasvedčuje tomu, že Nór je vyhovujúcou voľbou. Bezpečnostný analytik Ivo Samson však vidí vo voľbe jednu nevýhodu. Spočíva v tom, že „Stoltenberg nebol šéfom rezortu obrany. A to sa v roku 2009 vytýkalo aj terajšiemu šéfovi, keď nastupoval na pozíciu generálneho riaditeľa,“ tvrdí Samson s tým, že vojenská organizácia si vyžaduje skúsenosti aj z tejto oblasti.
Trend severských krajín
V súčasnosti predsedá medzinárodnej vojenskej aliancii Dán Andersen Rasmussen, ktorému sa končí mandát koncom septembra. Zaujímavosťou je, že najvyššie posty v NATO už niekoľko rokov obsadzujú predstavitelia severských krajín. Pôvod bude preto hrať veľkú rolu pri výbere nového šéfa. Podľa analytikov to vyplýva z histórie severských krajín a ich orientácie na euroatlantickú spoluprácu. „Spomínané krajiny ako Nórsko, Dánsko a Veľká Británia sa vôbec ako prvé zúčastňovali na rozličných mierových operáciách a misiách ešte v rámci OSN. Navyše sú ekonomicky vyspelé a majú primerané ozbrojené sily,“ hodnotí Mikluš. Podľa neho sú práve tieto vlastnosti v prospech kandidátov pochádzajúcich zo severských krajín.
Vláda Stoltenberga pritom podporovala vojenskú kampaň NATO v Afganistane a Líbyi. Počas jeho vládnutia krajina tiež začala zadávať objednávky pre vojenské lietadlá od Američanov, ktoré nahradili starnúcu flotilu F-16.
Ďalší kandidáti
NATO pôsobí ako organizácia, ktorej rozhodnutia platia po vzájomnej dohode všetkých štátov, preto aj šéf musí rešpektovať rozhodnutie všetkých. Analytici preto nepredpokladajú, že môže dôjsť k výraznejším zmenám po nástupe novej posily. „Generálny tajomník môže síce hovoriť do množstva civilných záležitostí, ale jeho právomoci, čo sa týka vojenskej organizácie, sú minimálne,“ tvrdí Ivo Samson.
Voľba nového šéfa NATO sa pritom už desať rokov týka aj Slovenska. Túto sobotu totiž uplynie presne toľko času, odkedy sme sa stali členom Severoatlantickej aliancie aj my.