Slovensko pravdepodobne príde o stovky miliónov eur z eurofondov. Vláda Roberta Fica musí na výstavbu ciest, vybavenie nemocníc či zamestnanosť ľudí využiť ešte štyri z jedenástich miliárd eur, ktoré dostala z Bruselu na roky 2007 až 2013. Taký obrovský balík peňazí nedokázalo Slovensko vyčerpať za šesť rokov, teraz mu na to ostáva šesť mesiacov. Ak to nedokáže do konca tohto roka, miliardy prepadnú. Posledný termín na dočerpanie eurofondov z tohto obdobia je 31. december 2015. Slovensku už v minulosti dostalo výnimku a predĺženie termínu – spolu s Rumunskom sme mohli čerpať časť peňazí o rok dlhšie ako iné európske krajiny.
Zablokované peniaze
Takmer nemožnú úlohu komplikuje blokovanie platieb zo strany Bruselu. Pri kontrole koncom roka 2013 audítori Európskej komisie zistili, že slovenskí úradníci systematicky prehliadajú predražené zákazky či diskriminačné tendre. Vláda nedokázala pochybenia vysvetliť, a tak v máji 2014 Európska komisia zablokovala Slovensku väčšinu platieb z eurofondov. Prešiel rok a situácia je naďalej alarmujúca. „Päť operačných programov ostáva prerušených, sú v nich nedostatky, čaká sa pri nich na realizáciu nápravných opatrení, najmä čo sa týka zlepšenia systémov a uplatňovania finančných korekcií,“ hovorí tlačový šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik. V preklade to znamená, že ani po dvanástich mesiacoch vysvetľovania a nápravných opatrení vláda nepresvedčila Brusel, aby nám uvoľnil zhruba pol miliardy eur. „Medzi hlavné nedostatky patria postupy verejného obstarávania, overovanie vykonávané riadiacim orgánom a výber projektov. Korupcia pri prideľovaní eurofondov okrem toho ohrozuje ich efektívne a účinné využívanie,“ konštatuje Európska komisia vo svojom vnútornom materiáli o Slovensku z februára 2015.
Všetko naraz
„Slovenské orgány informovali Komisiu, že v nadchádzajúcich mesiacoch poskytnú ďalšie informácie týkajúce sa prerušených programov,“ hovorí Andrej Králik. Lenže mesiace navyše je práve to, čo už Slovensko nemá – keďže v decembri definitívne skončí možnosť čerpať aj peniaze na podobné projekty, aké audit Bruselu spochybnil. Treba si tiež uvedomiť, že zastavenie platieb takmer vždy sprevádza aj škrtanie peňazí z eurofondov. Za projekty, pri ktorých našli audítori chyby, strhne Európska komisia časť peňazí – v bruselskej terminológii „uplatní korekcie“. Môže ísť o 5 či 25 percent, ale aj o celú sumu za projekt – ako to bolo v kauze nástenkového tendra. Ak štát nechce, aby mu tieto peniaze ušli, musí poslať do Bruselu nové projekty.
„Musíte vypísať výzvu, to je tri mesiace, vyhodnotiť a vybrať projekty, podpísať zmluvy, to sú ďalšie tri mesiace, potom musíte urobiť verejné obstarávania a projekt zrealizovať, a až potom sa dá preplatiť. Do konca roka 2015 sa to nedá stihnúť, ani keď sa rozlejete na kolomaž,“ hovorí odborník na eurofondy Ján Rudolf. Eurofondové oddelenia na ministerstvách pritom už riešia aj projekty na nové programové obdobie 2014 až 2020.
Premiér Robert Fico dáva od problému ruky preč. „My už nemáme zodpovednosť ani schopnosť ovplyvňovať to, ako mestá a obce zorganizujú verejné obstarávanie a kedy peniaze minú. Nevieme prinútiť obec alebo iného konečného prijímateľa, ako to má robiť. My sme si úlohu splnili na sto percent,“ vyhlásil premiér po stretnutí s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corina Cretu, ktorá prišla koncom marca na Slovensko rokovať aj o vzniknutej situácii.
Stiahnutá správa
Mizernú situáciu dokresľuje správa Úradu pre verejné obstarávanie, ktorú minulý týždeň predložila vláde šéfka úradu Zita Táborská. V materiáli sa hovorí o zlyhaniach pri verejnom obstarávaní, ktoré odhalili jednotlivé ministerstvá v druhej polovici roka 2014. V niektorých programoch správa hovorí až o 91-percentnej chybovosti pri realizácii tendrov. Proti materiálu sa ohradili viacerí ministri a úrad napokon materiál stiahol. „Ešte raz údaje prepočítame, ale na 99 percent sú správne,“ hovorí Táborská. Materiál sa dostane na stôl kabinetu opäť v stredu, v súčasnej podobe počíta s korekciami vo výške 110 miliónov eur.
Predvolebný problém
Odborníci na eurofondy tvrdia, že Slovensko napokon príde o takmer dve miliardy eur. V predvolebnom období by to bola pre vládnucu stranu veľmi nepríjemná téma – kameň prepadnutých eur môže stiahnuť aj volebné preferencie. Podľa informácií HN Smer hľadá v Bruseli možnosť výnimky. To je však politicky ťažko priechodné, pretože Slovensko už jednu výnimku spolu s Rumunskom dostalo a ďalšie predĺženie termínu by rozhnevalo krajiny, ktoré takú možnosť nedostali. Možnosťou je však presunúť Slovensku nevyčerpané peniaze do tzv. Junckerovho balíčka, kde by si ich mohlo dočerpať.