Národná banka prezentovala čísla, podľa ktorých pri 60-percentnej zaočkovanosti by náš rast bol niekde na úrovni 4,5 percenta, pri 45-percentnej je to okolo 3,1 percenta. Ak správne rozmýšľam, tak čím vyššia zaočkovanosť, tým jemnejšia tretia vlna, a tým mäkšie reštriktívne opatrenia. Rozmýšľate tak aj vy?
Áno. Naše predikcie napríklad z hľadiska domácej spotreby sú odvodené od toho, aké opatrenia a či vôbec bude vláda prijímať. To závisí od toho, koľko prípadov a akých vážnych máme. Vyššou mierou očkovania vieme dosiahnuť, že nápor na nemocnice bude menší. Tu treba poznamenať, že okrem celkového čísla je dôležitá aj štruktúra očkovanosti, teda, aby sme dokázali zaočkovať najzraniteľnejšie skupiny.
Nejaké percento ľudí už zaočkované máme. Dá sa už teraz povedať, že nerátate s takým silným lockdownom, aký sme tu mali počas druhej vlny?
Pravdepodobne také silné opatrenia už nebude potrebné prijímať, predsa len máme obyvateľstvo do istej miery zaočkovné. A sú aj ľudia, ktorí prekonali ochorenie. Dôležité je vyhnúť sa potrebe plošných opatrení, ktoré by obmedzili aktivity v reštauráciách či ubytovaní.
Od začiatku lockdownových aktivít sa hovorilo, že je to krátkodobé či strednodobé obmedzenie, ktoré nespôsobí zásadnejšie štrukturálne zmeny v rámci ekonomiky, že to nenaruší medzinárodné obchodné vzťahy. Ak by sme teraz prišli s lockdownom, spustilo by to už zásadnejšie zmeny?
Musíme ísť po sektoroch. Milým prekvapením tejto krízy je, ako sa priemysel, svetový obchod dokázali vyrovnať s touto situáciou. Náš naratív ešte v polovici minulého roka bol oveľa pochmúrnejší aj z hľadiska krátkodobého vývoja, ale čakali sme, že aj dlhodobo bude dochádzať k vážnym zmenám vo fungovaní globálnych dodávateľsko-odberateľských reťazcov. Takže v tomto sektore sme milo prekvapení, že za takých ťažkých podmienok ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.