Topmanažér s kanadským pasom a slovenskými rodičmi už dávnejšie cítil, že aj keď má svoju severoamerickú domovinu rád, láka ho starý kontinent. Milovník bryndzových halušiek a tradičnej vianočnej kapustnice už tri roky pôsobí v Bratislave a nedávno získal na svoje slovenské korene aj oficiálne "papiere“. Hrdý držiteľ slovenského pasu, vedúci partner Ernst & Young na Slovensku Stan Jakubek.
Láska ide cez žalúdok
Životná cesta Stana Jakubeka sa pohybuje v zaujímavom kruhu. Jeho rodičia v roku 1968 odišli zo Slovenska, on sa narodil už v kanadskom Winnipegu. Jeho prvé detské vety boli v slovenčine, to sa však časom zmenilo. "Keďže vzhľadom na vtedajšiu situáciu verili, že sa už nikdy nevrátia, veľmi sa snažili, aby som sa naučil po anglicky,“ hovorí dnes. A tak sú jeho slovenské korene späté len s niektorými tradíciami z rodičovskej vlasti. Napríklad taká vianočná kapustnica alebo bryndzové halušky, aj keď získať bryndzu v Kanade bol v tom čase takmer neriešiteľný problém. "Mojím favoritom na jedálnom lístku sú doteraz bryndzové pirohy a zo slovenských jedál mám rád aj segedínsky guláš. Aj keď ten asi nie je tak úplne slovenský,“ hovorí so smiechom.
Život mladého Stana sa tak až na slovenské pochúťky začal vyvíjať kanadským smerom, kde rozbehol sľubnú kariéru. Osud ho však nakoniec predsa len zavial do krajiny, kde sú jeho korene. Po vyše desaťročí v Prahe a na Balkáne už tri roky pôsobí ako vedúci partner Ernst & Young v Bratislave. A ako hovorí, je hrdým držiteľom ešte teplého slovenského pasu. "Zisťoval som si to niekoľko mesiacov. Ani úradníci si neboli istí, ako mám správne požiadať o občianstvo. Nakoniec sme zistili, že slovenským občanom som vlastne od narodenia, a tak stačilo len požiadať o doklady,“ hovorí muž, ktorý by podľa vlastných slov v olympijskom hokejovom finále proti javorovým listom držal palce Slovákom. "Takýto titul by bol oveľa vzácnejší ako kanadská medaila, ktorá je v podstate bežnou záležitosťou,“ vysvetľuje s úsmevom.
V krčme po slovensky
V práci ako primárny jazyk používa angličtinu, čo je oficiálna reč spoločnosti. Ani v slovenčine sa však rozhodne nestratí. Dnes sa podľa vlastných slov cíti oveľa viac Európanom ako Severoameričanom, prežil tu väčšiu časť svojho dospelého života. "Cítim sa veľmi slovensky,“ hovorí a na otázku, akú reč najčastejšie používa v puboch po práci, odpovedá: "Jednoznačne slovenčinu.“
Ako Stan priznáva, na Slovensku sa cíti veľmi príjemne, a keď ide na návštevu do Kanady, necíti, že by sa vracal domov. To, že jeho kariéra momentálne vyvrcholila na Slovensku, hodnotí ako zhodu viacerých faktorov, určite to však nepovažuje za náhodu. "Bolo to niečo, čo som vnútorne vždy chcel urobiť. Ľudia sa ma často pýtajú, či sa nechcem vrátiť do Kanady. Profesionálne určite nie,“ hovorí. Jediné, čo mu trošku chýba, je nespútaná kanadská príroda. "V Európe je tiež veľa pekných kútov, ale neporušenú divočinu tu už nenájdete,“ vysvetľuje.
Na Európe ho spočiatku šokovalo, koľko národností a kultúr tu žije na jednom mieste. "Keď som pred dvanástimi rokmi prišiel do Prahy, aj nákup potravín bol pre mňa dobrodružstvom, keďže som nerozumel ani visačkám na tovare,“ hovorí. V Severnej Amerike bol zvyknutý na široký okruh známych, tu sú podľa neho ľudia trošku rezervovanejší. "Priateľstvá sú však hlbšie. Mám doživotných priateľov v štyroch krajinách, čo ma veľmi obohacuje,“ vysvetľuje s tým, že pôsobenie v zahraničí by odporúčal každému manažérovi.
PROFIL
Čo stálo na začiatku vašej kariéry?
Prvých osem rokov svojho profesionálneho života som strávil v Kanade. Pracoval som ako audítor a potom som sa venoval daňovému poradenstvu. Robil som na akvizíciách a reštrukturalizáciách mnohých kanadských firiem a bola to pre mňa skutočne veľmi dobrá škola.
Ako ste sa dostali tam, kde ste dnes?
Hľadal som nové príležitosti a chcel som skúsiť aj zahraničie. Využil som príležitosť ísť do Česka, šesť rokov som pracoval ako konzultant v Prahe. Radil som zahraničným spoločnostiam, ako pracovať na miestnom trhu. Potom, v roku 2004, som prijal ponuku viesť daňové oddelenie Ernst & Young v Záhrebe. Po roku som sa stal partnerom a dostal som na zodpovednosť aj slovinský trh. Naučil som sa veľmi veľa o tom, ako viesť ľudí a množstvo projektov naraz. V roku 2007 som dostal príležitosť prísť na Slovensko ako vedúci partner.
Čo vás robí úspešným?
Je ťažké hodnotiť sám seba. Ľudia okolo mňa hovoria, že sa nepotrebujem vyvyšovať a pri tímovej diskusii nie je pre mňa príliš dôležitá hierarchia. Samozrejme, neviem, či je to úplne pravda, ale rád si o sebe myslím, že som otvorený a že si viem získať dôveru ľudí, s ktorými robím. Moje organizačné schopnosti sa určite výrazne zlepšili, odkedy som začal svoju kariéru. Nemáte čas na všetko, takže musíte mať zoradené priority.
Čo je pre vás v práci najväčšou výzvou?
Udržiavať biznis dynamický a úspešný. A rozmýšľať nielen nad tým, čo robíme dnes, ale aj čo budeme robiť zajtra. Musíme byť vždy lepší, ako sme boli pred rokom. Čakajú to od nás aj klienti, keby sme to nerobili, neprinášali by sme im potrebnú hodnotu. Keď neveríte, že robíte veci dobre, tak tomu neuverí ani nikto iný. Je dôležité mať veľa pozitívnej energie, lebo keď ju stratíte, ľudia to pocítia. Hlavne v niektorých ťažkých dňoch to môže byť veľká výzva (smiech).
DOTAZNÍK
Akú kávu pijete?
To závisí od toho, kde práve som. Ak je to skutočne dobrá káva, mám ju rád čistú, niekedy si ju dám s mliekom. Keď som v Kanade, pijem veľkú americkú kávu, v Európe obyčajne pijem presso.
Koľko káv denne potrebujete?
Dúfam, že nepotrebujem ani jednu, ale reálne ich vypijem tak tri - štyri. Mám veľmi rád moju rannú kávu.
Koľko hodín trávite v priemere v práci?
Asi desať hodín, ale, samozrejme, líši sa to. Najradšej by som bol, aby to bolo menej ako desať hodín. Nemyslím si, že tráviť v práci dvanásť a viac hodín je správna cesta, aj keď niekedy je to, samozrejme, nutné.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Prácu s ľuďmi, ktorých mám okolo seba. Ľudia v našej firme sú mladí, veľmi motivovaní a entuziastickí. Je to prostredie, kde je množstvo príležitostí, to je pre mňa najzaujímavejšie.
Čo máte na svojej práci najmenej rád?
Administratívu. Tá je, samozrejme, veľmi potrebná, ale najradšej by som sa jej venoval čo najmenej, aby som mal viac času na zaujímavejšie veci, ako plánovanie a príprava projektov.
Čo je pre vás najväčší relax?
Som rád mimo mesta, takže cez víkendy rád cestujem. Napríklad hory a lyžovanie sú mojou šálkou kávy. Ale aj prechádzka po Bratislave môže byť zaujímavá.