Je reálne, že pri aktuálnom vývoji na trhoch budeme tankovať liter benzínu za dve eurá?
Ak nedôjde k silnej eskalácii konfliktu, tak nevidím dôvod, prečo by ceny ropy stúpali. To vidíme aj dnes. Pred pár dňami boli na úrovni takmer 140 dolárov za barel, aktuálne sa pohybujú okolo 100 dolárov a stabilizujú sa na týchto úrovniach. Na druhej strane, ak by sa konflikt náhodou prehĺbil, vyvolalo by to hospodársku recesiu. To sme zažili aj pri covide, aj v roku 2009, potom keď padli americké banky. Recesia sa vždy prejaví poklesom cien, okrem iného aj komodít. Otázne je, z čoho sa chceme radovať. Či z recesie, alebo z toho, že budeme platiť 100 dolárov za barel a podľa toho sa určí aj adekvátna cena benzínu. Tá bude možno 1,70 a 1,80 eura za liter.
Už v minulosti sa riešilo, že slovenské ceny reagujú na trhový vývoj pomalšie ako zahraničné. Vidíme to aj teraz. Prečo je to tak?
Sú krajiny, ktoré robia pravidelnú cenotvorbu raz do týždňa, v Česku zmenia cenu pokojne aj dvakrát za deň. Aj smerom dole, aj smerom hore. U nás, na Slovensku, je bežná prax, že sa preceňuje buď dvakrát do týždňa alebo raz, a to na základe priemeru. Ak nerobíte cenu z minúty na minútu alebo zo dňa na deň, tak prirodzene vyhladzujete extrémy. Neberme to ako niečo zlé alebo chybné. Krajiny, ktoré obchodujú na báze priemerov, umožňujú svojim spotrebiteľom nezaoberať sa tým, kedy natankujú. Predstavte si, aký stres musí mať chatár, ktorý išiel v piatok z Prahy niekam na Šumavu. Ráno chcel natankovať, ale išiel do práce, a tak natankoval až večer a platil o dve koruny viac.
Keď sa pozrieme na rozklad ceny palív, v minulosti platilo, že zhruba 40 percent tvorili spotrebné dane. Tie sú dané fixne, od objemu. Nemení sa tento pomer pri aktuálnych cenách komodity?
Ak si zoberieme hlavné cenotvorné faktory, tak máme spotrebnú daň, vyjadrenú v absolútnej hodnote, a tá sa nemení. V prípade benzínu je to zhruba 52 centov za liter a v prípade nafty 37 centov za liter. Potom je tu DPH, ktorá sa odvíja percentuálne. To znamená, že keď rastie cena komodity, tak rastie aj výber dane. A potom je to samotná komodita, ktorá sa odvíja od vývoja na burze. Jej cena v poslednom období výrazne vzrástla. Ešte prednedávnom stála 30 až 40 dolárov, dnes sa pohybuje okolo 100 dolárov. Adekvátne tomu sa zvýšil aj výber DPH. Ale spotrebné dane sa nezmenili, takže v celom koši majú nižšiu váhu ako pred rokom alebo pred dvoma. A to zas vyvoláva otázku, či je to dobré alebo zlé. Odpoveď je: ako kedy. Aj ja som motorista a tiež ma hnevá, keď tankujem drahšie. Ale v oveľa horšej situácii sú napríklad USA, pretože nemajú takúto štruktúru daní, a keď komodita stúpne o 100 percent, tak o 100 percent stúpne aj palivo. A potom zas klesne. U nás je to vyhladené tým, že je istý fixný element, spotrebná daň, ktorá sa nemení. Keď komodita stúpne o 100 percent, palivo na pumpe stúpne možno o 50.
Jedna otázka je, za koľko tankujeme, druhá, či vôbec máme čo. Viete potvrdiť, že ak by došlo k zastaveniu dodávok cez ropovod Družba, tak vieme sprevádzkovať ropovod Adria do zhruba dvoch mesiacov?
Máte dobré informácie. Skupina MOL do tohto prepojenia za posledných šesť až sedem rokov investovala 170 miliónov dolárov. Nie je to len rúra, ale aj pridružená infraštruktúra v podobe nádrží a prepojení. Takže táto vetva je živá a do približne dvoch mesiacov dokážeme doviezť ropu, ktorá bude k dispozícii na Stredozemnom mori. Treba si totiž spočítať príchod tankera, vyloženie, tempo tečenia ropy. To môže trvať zhruba dva mesiace.
Ale hovoríme o situácii, v ktorej máme ropu nakúpenú.
Hovoríme o situácii, keď môžeme kúpiť akúkoľvek ropu na trhu. To, čo sa zmenilo za posledný týždeň alebo dva, je, či sa bude môcť kupovať ruská alebo aj kazašská ropa, ktorá ide cez ruské územie ropovodom pod kontrolou Ruska. To je ďalších sedem až osem percent európskej spotreby. Otázne teda je, aké typy ropy budeme môcť kupovať. A na to teraz nie je možné odpovedať.
Inak: padne rozhodnutie embargovať ruskú ropu. Ako dlho by trval dovoz inej suroviny cez Adriu od tohto momentu?
To bude pre Európu veľký problém. Z Ruska sem priteká zhruba 27 percent spotrebovanej ropy. Ďalších osem percent ide z Kazachstanu cez ruské územie s ruskými vlastníkmi a cez Čierne more, ktoré je blokované. A ďalších 35 percent ide z krajín, o ktorých neviem, či ich z hľadiska hodnôt môžeme zaradiť do nášho civilizačného okruhu. Je to Irak, Saudská Arábia, Nigéria, Angola, Líbya. Výnimkou sú USA, Anglicko, Nórsko, ktoré vedia zásobovať Európsku úniu na zhruba 20 percent. Všetky ostatné krajiny a režimy sú jednoducho problematické. Minimálne z hľadiska hodnôt.
Ako dlho by to teda trvalo?
Vy sa pýtate, či je možné zo dňa na deň alebo z týždňa na týždeň zvýšiť nákup inej ropy ako ruskej na mori. To nie je otázka len pre Slovnaft, ale aj pre rakúsku rafinériu, pre ďalších 90 rafinérií, ktoré sú v Európe. Tie všetky môžu začať, obrazne povedané, z týždňa na týždeň klopať Saudskej Arábii alebo Iraku na dvere s tým, aby im začali predávať svoju ropu. Nie je však možné zo dňa na deň zvýšiť ťažbu. Ropné polia treba najskôr nájsť, urobiť vrt a celý development okolo, začať plniť tankery. To potrvá možno rok, možno dva. Čiže v krátkodobom horizonte ťažiari nevedia zareagovať na taký obrovský dopyt, ktorý by mohol nastať, ak by Európa uvalila embargo na ruskú ropu. Samozrejme, môžete sa spýtať: Možno tú ruskú ropu kúpi niekto iný, kto kupuje dnes tú saudskoarabskú?
Áno, pretože Rusi asi budú chcieť ropu predávať niekde inde.
Áno, ale opäť, oni vo veľkej miere ropu exportujú cez európske moria. Neviem, aký bude systém blokácií.
Čiže podľa vás môže v Európe po zastavení exportu ruskej ropy nastať situácia, že časť krajín môže zostať bez ropy alebo bude mať veľmi veľký problém s jej dodávkami.
To môže byť problém, celoeurópsky problém. V niektorých novinách som čítal názor a myslím si, že bol dosť nekompetentný, že neprekáža, ak by Slovnaft nefungoval, pretože na Slovensko vedia prísť iní hráči, ktorí dokážu zásobovať trh palivami. Dokonca sme vraj málo investovali do alternatívnej výroby alebo trasy. Nie je to tak. Trh je veľmi krehký aj v dodávke motorových palív. Napríklad Slovensko vďaka Slovnaftu nemá problém so sebestačnosťou výroby palív. Čo by za to dala Česká republika alebo Rakúsko, ktoré nevedia doma vyrobiť ani toľko palív, koľko spotrebujú, a do veľkej miery sú saturované exportom zo Slovnaftu, ale aj z Talianska či Nemecka. Okrem iného aj z rafinérií, ktoré patria ruskému kapitálu. 17 percent z nich v týchto dvoch krajinách je vo vlastníctve ruského kapitálu.
Očakáva sa embargo aj na rafinérie?
Neviem. Len som chcel povedať, že tá téma nesmie byť emočná. Musí to byť chladný kalkul. V tomto má Európa výhodu, lebo je veľká, bohatá a vplyvná. Ale treba na lekárnických váhach spočítať, čo spravíme. Pretože to nie je len o rope, ale aj o tom, že veľkú časť rafinérií vlastnia rôzne režimy. Potom je tu dostupnosť tankerov – predstavte si, že milión barelov ropy denne, ktorý chodí cez ropovod Družba, by sa mal nahradiť dovozom z tankerov. Je možné mať zo dňa na deň také množstvo tankerov na mori? Ja si myslím, že nie. Prečo je čipová kríza v automobilovom priemysle? Z veľkej časti pre nedostatočné logistické prepojenie medzi Čínou a Európou. Ten problém je veľmi detailný a technický. Preto vám neviem dať odpoveď na otázku, čo by sa stalo, keby tu od zajtra ruská ropa nebola.
V prvom momente by sme spustili zásobníky. Vy by ste prestali exportovať, pretože ste subjekt hospodárskej mobilizácie.
Áno, presne tak. To je presne o tom, že by to znamenalo nepríjemné telefonáty z Českej republiky, nášho spojenca, ktorý príde chrániť našu východnú hranicu. Predstavte si tú reakciu – vojaci z Česka prídu na východné Slovensko brániť Slovensko a slovenská rafinéria nepošle naftu do Čiech.
Časť krajín sa už teraz bráni napríklad zákazom vývozu niektorých potravín, pretože hrozí, že ich môže byť nedostatok.
A to je presne to, čo Európa nesmie spraviť. Ak chce vyjsť z celej tejto situácie ako ten, kto neprehrá, tak musí byť jednotná. Musí ešte viac ako doteraz posilniť integráciu. Včera som čítal rozhovor s Mikulášom Dzurindom a tiež som za to, aby tu v budúcnosti vznikla jednotná silná európska armáda. To bude stáť tisícky miliárd dolárov a tieto peniaze do toho treba dať. Rovnako treba dať peniaze do posilnenia infraštruktúry. Do plynových, ropovodných, elektrických rozvodov medzi krajinami tak, aby sme boli tesne spojení. Aby napríklad v Českej republike nevyvolalo animozitu to, že Slovnaft neexportuje naftu do Česka.
Asi by pochopili, ak by ste to nemohli robiť.
Viem, ale potom môžu povedať, že nám nemôžu poslať svojich vojakov.
Neviem, či by to malo takéto dosahy.
Zámerne som to dotiahol do situácie, ktorú by som nechcel dopustiť. Nepriateľ však čaká na to, že sa budeme správať ako 27 jednotlivých štátov. My musíme byť v tomto smere ako jedna krajina. A to sa týka aj ropnej bezpečnosti. Napríklad rakúska spotreba a tamojšia rafinéria je zhruba na 30 alebo 40 percent saturovaná dovozom z Kazachstanu, pričom táto ropa je dobrá, ale teraz žijeme vo vojnovom čase. S vysokou pravdepodobnosťou môže mať v budúcnosti problém aj rakúska rafinéria. A má byť zhodená zo stola? Nie, tu musí byť európske riešenie. To znamená, že ak to európske riešenie bude spočívať v obmedzení nákupu ruskej ropy, tak potom musia mať rafinérie vo východnej Európe garantovaný prístup k surovine, ktorá by inak išla možno iba do Francúzska, Španielska či Talianska.
Ak tomu správne rozumiem, aktuálne teda neriešite to, či dovezenú ropu vieme spracovať, ale skôr to, či vôbec budeme niečo dovážať.
Áno. Je tu, samozrejme, aj iná dilema. Hovorí sa, že Slovnaft zaujíma iba ťažká ropa a je to nevýhoda. Úprimne, je to veľká výhoda. Vďaka tomu, že je to ťažká ropa, vieme vyrobiť oveľa viac motorovej nafty ako benzínu v porovnaní s rafinériami, ktoré sú na ľahkú ropu. Keď si pozriete krivku spotreby nielen na Slovensku, ale v celej Európe, tak spotreba nafty je 2,5- až trikrát väčšia ako spotreba benzínu. Ropa je ako mlieko. Existuje kozie, kravské, ovčie. Ale dobré bryndzové halušky urobíte iba z ovčieho. A toto je to isté. Chceme mať takú štruktúru výroby, akú máme teraz? Tak tu musí byť taký typ ropy, na ktorý je rafinéria dizajnovaná.
Musí to byť v prípade ťažkej ropy iba ruská?
Nemusí. Ťažia ju aj v Iráne, v severnom Iraku, kam pred pár dňami dopadli iránske rakety, v Saudskej Arábii, kde pred časom popravili 80 ľudí za deň, aj vo Venezuele. Z tradičných demokratických krajín ju ťažia aj v Kanade. Čiže by sme vytvorili nejaký kôš rôp, ktoré by sme do Slovnaftu dodávali. Tomu by sa prispôsobila výroba, musí sa však otestovať. Počas tohto obdobia, teda niekoľkých mesiacov, by výroba stála. Naskytá sa teda otázka, ako by v tom období bolo zásobované Slovensko a okolie.
Vieme doviezť palivá asi aj zo zahraničia.
Finálne produkty? Poviem vám príklad. V Európe sa ročne spotrebuje zhruba 300 miliónov ton nafty, z toho 50 miliónov ton sa musí do nej doviezť, pretože ich Európa nevie vyrobiť, má totiž príliš veľkú spotrebu nafty. Polovica z tých 50 miliónov sa vozí z Ruska a Bieloruska, na to by bol zrejme zákaz, a druhá polovica z Blízkeho východu, ktorý zajtra možno otočí kohútikom. Z Ameriky sa do Európy vozí z tých 300 miliónov šesť miliónov ton nafty, úplne zanedbateľný objem. Čiže v nejakom momente by to znamenalo aj to, že na isté obdobie by sme museli zredukovať spotrebu nafty v Európe.
To sa dá nejakými opatreniami. Napríklad budeme púšťať na cesty menej áut.
Také opatrenia by vyhlasovala vláda. Napríklad v pondelky budú tankovať iba párne autá, v utorky iba nepárne autá, bude sa môcť používať iba istý okruh čerpacích staníc, dostanete možnosť natankovať iba 50 litrov na mesiac. To sa dá administratívne nastaviť. Rovnako ako napríklad zákaz jazdiť na diaľnici viac ako 100 kilometrov za hodinu. Ono sa zdá, že to je smiešne, ale ak idete 140 kilometrov za hodinu, tak je spotreba oveľa vyššia. Ale to isté sa dá urobiť aj v iných segmentoch, napríklad pri plyne. Ak by sme boli naozaj vo veľkej kríze, môže prísť pokyn znížiť teplotu v domoch či vo vykurovaných bazénoch.
Okrem toho ideme už teraz mimo vykurovacej sezóny, čo hrá v náš prospech.
Áno, ale ideme do letnej sezóny, kde sa bude míňať energia na klimatizáciu, a časť z nej je vyrobená zo zemného plynu.
Áno, a už na jar treba začať plniť zásobníky na ďalšiu sezónu.
To máte pravdu. Myslím si, že smerujete k tomu, čo budeme robiť aj krátkodobo, aj dlhodobo.
V zásade áno. Čo vieme teda urobiť krátkodobo a čo dlhodobo, aby sme neboli takí zraniteľní?
Európa je dobrý zákazník. Bude iba na jej rozhodnutí, či si obmedzí dovoz ropy. V dolároch je to 20 biliónová ekonomika, desaťkrát väčšia ako HDP Ruska. To je nepomer. Každý vidí, že tu je bohatý a silný zákazník. Ale štrukturálne, a netýka sa to iba ropy, treba obmedziť plytvanie, nadbytočnú spotrebu, ktorá je v Európe ako takej. Zoberte si, ako zbytočne sú prekurované obchodné centrá. Môžeme tam chodiť v bundách, nemusíme predsa chodiť v krátkych rukávoch. Teplota v domoch a budovách tiež nemusí byť 22 stupňov, stačí možno 19. Viem, že je to otázka istého diskomfortu, ale nie je to niečo, s čím sa nedá žiť. Napríklad v októbri si vonku dáte burčiak a ohrieva vás plynová lampa. Koľko ich je v Európe rozmiestených, nechcem povedať, úplne zbytočne? Dajme si radšej deku. Futbalové štadióny sú dnes vyhrievané. To v minulosti nebolo, niekedy sme tam stáli vo vetrovke, v čapici a v rukaviciach.
A ľudia môžu menej jazdiť autami.
Áno. To všetko sú veci, ktoré by spoločnosť až tak nezaboleli. Ďalej je tu otázka výroby potravín. Keby ste si zavolali nejakého analytika, ktorý vám povie, koľko potravín sa vyhodí cez Vianoce, tak by ste zistili, že z celkovej výroby zhruba polovica. To je jedna vec, ktorá sa podľa mňa dá zmeniť relatívne rýchlo – administratívne aj mindsetom ľudí. Druhá vec je, že treba využiť všetky zdroje, ktoré Európa má. Máme tu uhlie? Treba ho odblokovať. Ak sú nejaké uhoľné elektrárne, treba ich zapojiť.
Myslíte dlhodobo alebo krátkodobo? Dlhodobo by to asi šlo proti Fit for 55.
Fit for 55 je pekný na papieri, ale podľa mňa je neaktuálny. Je dobrý na rok 2040 alebo 2050. Ale keď sa chceme dožiť roku 2050, musíme najskôr prežiť rok 2022. Vôbec by som sa nebál využiť jadrové či uhoľné elektrárne. Ak sú ešte nejaké ropné polia pri Anglicku, Dánsku, Nórsku, treba ich otvoriť, plynové rovnako. Treba využiť napríklad odpad. Veď na Slovensku je toľko skládok. Odpad treba spáliť, nebráňme sa tomu. Krajiny v rámci EÚ by mali výrazne zvýšiť úroveň núdzových zásob. Myslím si, že Nemecko do toho už ide. Na Slovensku máme výbornú spoluprácu aj s Transpetrolom, aj so štátnymi hmotnými rezervami. Zásoby musia byť väčšie. Nie na 90, ale na 200 dní.
Komunikujete o tom so štátom?
Nemôže to byť iba slovenské riešenie. Rovnaký princíp musia uplatniť aj Rakúšania, Česi, Nemci. Aj v prípade plynu by mali byť väčšie zásoby. Prečo to hovorím? Aby EÚ vedela vygenerovať dostatočné množstvo peňazí na ozajstnú transformáciu, a to aj v súvislosti s Fit for 55. Ak vieme, že v Španielsku leží terminál, ale plyn nevieme dopraviť na Slovensko, lebo chýba prepojenie, treba ho urobiť. Ak vieme, že sa dá vyrobiť obrovské množstvo solárnej elektrickej energie na Sicílii alebo v Severnom mori z veterných parkov, ale nedá sa dopraviť do Bavorska, lebo chýba kábel, treba ho vybudovať.
No práve káble môžu byť problém, lebo zrejme málokto ich chce mať v strede záhrady.
Ale treba ich vybudovať. Ak nechceme dovážať plyn z Ruska, kde sa vyrába aj vodík, treba zaviesť elektrolýzu vody. To znamená rozštiepiť vodu a z nej vyrobiť vodík. Na to treba elektrolyzéry, Nemci to už technologicky vedia. A na to je potrebné obrovské množstvo elektrickej energie. Ale musí to byť elektrická energia hocijaká, aj keby mala byť z uhlia, a netreba sa hrať sa na to, že nie je zelená. Rovnako ako tá z jadra, ktorá bola ešte pred dvoma mesiacmi vnímaná ako niečo, čoho by sme sa nemali dotýkať. Jadro musí byť využité na to, aby sa vyrábal vodík vo veľkej miere z domácich surovín. To je domáca voda a domáca elektrická energia. A úprimne, musí skončiť antipatia voči priemyslu, ktorý v Európe je. Vieme byť ekonomikou, ktorá je postavená na službách, a často sme aj pionieri vo výrobe napríklad herných aplikácií. Ale my tu musíme mať oceľ, chémiu, hnojivá z Dusla Šaľa či palivá zo Slovnaftu. Zrušme systém emisných povoleniek, ktorý zaťažuje priemysel a dvíha ceny zemného plynu, elektrickej energie či benzínu. Dá sa to urobiť, obrazne povedané, jedným víkendovým stretnutím premiérov a prezidentov. A potom budeme vedieť nájsť peniaze.
Ak by sme aplikovali tieto zmeny, tak to spôsobí, že budeme menej závislí od Ruska a dokážeme lepšie fungovať?
Áno. Prestaneme byť závislí od hocikoho ďalšieho.
Rusko je veľkým dodávateľom, asi nie je úplne príjemné mať jedného takého silného dodávateľa.
Viem, ale sme zbytočne závislí aj od čínskej ocele, od ropy zo Saudskej Arábie. Neviem, aký tam bude režim o desať rokov. Žijeme v nestabilnom období, preto by sa náš civilizačný okruh, kam rátam Európsku úniu, mal správať ako jeden tesný integrovaný štát. Mal by mať silného partnera v Amerike, Kanade, Austrálii, v Japonsku. V krajinách, ktoré majú rovnaké hodnoty, ktoré si vedia pomôcť, ktoré dokážu odolať akémukoľvek konkurentovi.
A ešte raz k súčasnosti: aktuálne dodávky ešte stále ruskej ropy sú stabilné?
Je to niečo podobné ako s plynom. Ten tečie normálne aj cez Ukrajinu. S ropou je to rovnako. V práci sa ma pýtajú, či je morálne, že spracovávame ruskú ropu. Odpovedám tak, že vďaka ruskej rope vieme efektívne pomáhať aj Ukrajine.