Slovensko pripravuje zavedenie trvalého systému poskytovania príspevkov na udržanie zamestnanosti, takzvaného kurzarbeitu.
Projekt by mal byť financovaný z existujúcich odvodov, ktoré platia zamestnanci či firmy. Vyplýva to z materiálu ministerstva sociálnych vecí, ktorého šéfom je Milan Krajniak (Sme rodina).
Slovensko sa pri príprave projektu inšpirovalo hlavne Nemeckom, kde kurzarbeit funguje už roky.
Inšpirácia v Nemecku
Predloha slovenského modelu počíta s tým, zamestnanec v rámci skráteného pracovného týždňa, keď mu zamestnávateľ nebude z vlastného zavinenia schopný prideliť prácu, dostane počas minimálne pol roka spravidla 80 percent predchádzajúcej čistej mzdy. Z toho hlavnú časť pokryje dávka z nového fondu a zvyšok príspevok zamestnávateľa.
Do nového fondu bude podľa predlohy presmerovaná časť existujúcich odvodov z poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa teraz vyplácajú dávky v nezamestnanosti.
Dlhodobý prebytok terajšieho fondu v nezamestnanosti možno použiť aj na iné účely, čo by v prípade peňazí určených na nový kurzarbeit už nemalo byť možné.
Príspevok na nezamestnanosť
Vláda tento rok začala kvôli dopadom koronakrízy poskytovať príspevky firmám na udržanie zamestnanosti. Čerpanie peňazí však zaostalo za pôvodným očakávaním.
Časť zamestnávateľov označilo projekt za nedostatočný a žiadalo zvýšenie podpory. Príspevky na udržanie pracovných miest znevýhodňujú firmy, ktoré zamestnávajú pracovníkov s nadpriemernou mzdou.
Štát totiž stanovil hornú hranicu, z ktorej dotácie počíta.
Centrálna banka už skôr odhadla, že vládne opatrenia pomôžu zachrániť približne 50-tisíc pracovných miest. Ani tieto opatrenia však nezabránili zvýšeniu nezamestnanosti, ktorá v júli vystúpila na viac než trojročné maximum 7,65 percenta.