StoryEditor

Gerhard Roiss: Ropovod do Rakúska Slovensku pomôže

22.10.2007, 00:00
Ropa. Podpredseda predstavenstva rakúskej rafinérie OMV Gerhard Roiss v rozhovore pre HN:

O tom, v akom štádiu sú rokovania o ropovodnom prepojení Bratislavy a Schwechatu a o Viedňou plánovanej fúzii s maďarským MOL-om, rozprával exkluzívne pre HN podpredseda predstavenstva rakúskeho OMV Gerhard Roiss.

Najdôležitejšou otázkou, ktorú spoločnosť OMV rieši smerom k Slovensku, je prepojenie ropovodu Družba s rafinériou vo Schwechate pri Viedni. V akom štádiu sú rokovania?
Predovšetkým treba povedať, že tento ropovod je veľmi dôležitý pre zásobovanie slovenského trhu a bezpečnosť dodávok ropy. Považujem to za akúsi otázku národnej potreby, čo, myslím si, slovenská strana nevidí takto. Je to otázka vybudovania len 50-kilometrového ropovodu, ktorá nie je riešená a vyriešená mnoho rokov. Sme radi, že súčasná slovenská vláda robí progres v hľadaní vhodnej cesty pre ropovod do Rakúska. To pomôže aj nám v preprave ruskej ropy do Schwechatu.
Je to otázka nákladov. Je to teda win-win situácia, prepojenie Bratislavy a Schwechatu novým ropovodom tak pomôže obom stranám. Preto je pre mňa veľmi ťažké pochopiť, prečo táto otázka nebola vyriešená už dávno. Potešil ma postoj slovenskej vlády, ktorý je pomerne pozitívny. Ale najdôležitejšie je, či definitívnu trasu nájdeme alebo nie. Roky diskusií o tejto otázke ma totiž naučili, že okrem priaznivcov tejto myšlienky musia existovať aj ľudia, ktorí sú proti tomuto ropovodu. Keďže však nie som zasvätený do presných pomerov v Bratislave, nemôžem povedať, kto je kto.

Myslíte si, že za tým môže byť maďarský MOL, ktorý by ako vášho súčasného konkurenta v regióne mohla určitým spôsobom ohroziť úspora vašich nákladov?
Nechcem nikoho obviňovať. Ale myslím si, že slovenská vláda vie, čo je dobré pre vašu krajinu. To je pre mňa dôležitejšie.

Ako teda môžete opísať situáciu v súvislosti s ropovodom v súčasnosti?
Vieme, že slovenská vláda aj bratislavský primátor robia nové pokusy nájsť vhodnú trasu. Ale tentoraz by som bol rád, keby ma o tom presvedčili, pretože toto isté by som vám mohol povedať vlani, predvlani aj roky predtým. Je pravda, že ľudia sa týmto problémom začínajú zaoberať až v prípade, keď je akútny. Už sa stalo, že zásobníky ropy boli takmer prázdne a Rusi mali problémy s dodávkami (rusko-bieloruská ropná kríza v súvislosti s tranzitnými poplatkami v zime, pozn. red.). Verím, že sa z toho poučili a že teraz vláda vyvinie tlak na vyriešenie tejto otázky. Pre mňa to nie je otázka úspechu Jukosu, pretože ak chcete postaviť rúru, môžete ju postaviť kedykoľvek. My musíme zabezpečiť, aby sme našli trasu na rakúskej strane, vaša vláda musí zabezpečiť, aby ste našli správnu trasu na slovenskej strane. Dúfajme, že sa to vyrieši v najbližšej budúcnosti, pokúsime sa dohodnúť stretnutie so slovenskou vládou do konca tohto roka a dúfam, že budeme môcť oznámiť posun vpred.

Do rafinérie Schwechat dnes prepravujete ropu prostredníctvom tankerov cez Stredozemné more a transalpským ropovodom z talianskeho Terstu. Je pre vás ruská ropa zaujímavá? Bolo by pre vás výhodnejšie dovážať ju cez Slovensko?
Rafinéria Schwechat nepoužíva výhradne ruskú ropu. Zo súčasnej ročnej kapacity desať miliónov ton spracúvame ročne zhruba pol druha milióna ton ruskej ropy. Toto číslo by sme mohli zvýšiť na tri až 3,5 milióna ton ročne. Spojenie s ropovodom Družba a transport touto cestou by bol lacnejší. Ušetrenie dvoch či troch dolárov nevytvorí žiadny efekt pre spotrebiteľov. Čo sa však týka tohto prepojenia, na jednej strane je ekonomický efekt, na slovenskej strane je efekt bezpečnosti dodávok.
Treba sa pozerať do budúcnosti. Možno sa najbližších päť rokov nevyskytne žiadny problém, ale ten môže nastať o šesť či desať rokov. Nie je to teda len otázka dvoch spoločností a ich konkurenčných pozícií. Preto si myslím, že by aj pozícia slovenskej vlády mala byť podporná. Česi niečo podobné urobili už v 90. rokoch, keď prepojili svoju ropovodnú sústavu s nemeckým Ingolstadtom.
Ruská strana si tiež neželá byť závislá od tranzitných krajín, a preto prijímajú strategické rozhodnutia o znížení tejto závislosti. Spomeňme ropovod do Primorska (prepravujúci ropu zo západnej Sibíri do ruského prístavu v Baltskom mori, pozn. red.) alebo plánované ropovody cez Bosporskú úžinu do gréckeho Alexandropoulosu, alebo z bulharského Burgasu do Albánska. To znamená, že Rusi budú mať viacero alternatív a my si musíme položiť otázku, čo to bude znamenať pre nás.

Prepojenie Bratislavy a Schwechatu novým ropovodom pomôže obom stranám, tvrdí podpredseda Predstavenstva spoločnosti OMV Gerhard Roiss. Snímka: autor

Už dlhšie je známy váš zámer kúpiť maďarskú spoločnosť MOL. Ako situácia vyzerá dnes a čo by takéto zlúčenie znamenalo pre stredoeurópsky región a pre Slovensko?
V prvom rade, v ropnom biznise, podobne ako aj v iných odvetviach priemyslu, veľkosť subjektov je veľmi dôležitá. V prvej vlne konsolidácie maďarský MOL kúpil bratislavskú rafinériu Slovnaft či 25 percent akcií INA (chorvátskej ropnej spoločnosti, pozn. red.), podobne ako my sme robili akvizície vo viacerých krajinách. To je súčasťou hry v priemysle. Čas ide ďalej, subjekty sa musia spájať a prinášať z tohto spojenia benefity klientom. Ak sa spýtate, čo by takéto spojenie znamenalo pre Slovensko, môžem povedať, že by znamenalo veľa, ale nevidno to na verejnosti.
Ak sa pozrieme na petrochemické rafinérie, treba hovoriť o krakovacích a polyolefínových zariadeniach. Toto je priemysel, kde je nákladový benchmark na Blízkom východe. V Abu Zabí budujeme krakovacie zariadenie s kapacitou milión ton. Slovnaft má kapacitu 200-tisíc ton. Budujeme polyuretánovú továreň s kapacitou 350-tisíc ton. Vy budujete 175-tisícovú továreň, ak sa nemýlim. To znamená, že budete mať konkurenta s väčšími objemami, a tým m aj nižšími nákladmi na produkciu. Petrochemický priemysel je veľmi cyklický, a tak môžeme výsledky porovnať v rokoch 2010 a 2011. Ak ste zodpovedný manažér, musíte rozmýšľať aj niekoľko rokov dopredu a starať sa o konkurencieschopnosť svojej firmy.
Ak prepojíme naše dve rafinérie, budeme úspešnejší na západoeurópskom trhu a veľkosť pomôže posilniť našu konkurencieschopnosť. V krátkom časovom horizonte môžete na prežitie robiť hocičo, ale v dlhodobom horizonte niekto za to bude musieť zaplatiť účet. V budúcnosti bude treba robiť aj iné veci na znižovanie nákladov, ale v tomto odvetví to nie je o ľuďoch.

V akom časovom horizonte teda predpokladáte, že sa vám podarí zavŕšiť plánovanú akvizíciu MOL-u?
Na túto otázku nemôžem odpovedať, nie je to otázka dneška. Začali sme rozhovory s MOL-om pred mnohými rokmi a sme pripravení to urobiť. Teraz je rad na Európskej únii, aby sa k tomu vyjadrila. To môže trvať rok aj dva. Naše plány sa nezmenia. Veríme, že budeme úspešní. Keby sme tomu neverili, neboli by sme s tým vôbec začali.

O maďarský MOL sa zaujímajú ruské spoločnosti, prednedávnom podpísal memorandum o porozumení s katarskou Quatar Petroleum. Môže si teda spoločnosť OMV byť istá, že nebude úspešný niekto iný?
Nemôžem k tomu dať iné stanovisko ako to, že spojenie OMV a Mol dáva zmysel pre obe spoločnosti a je tu množstvo synergií, z ktorých môžeme ťažiť benefity, ktoré budú dobré pre región. Najlepším spôsobom, ako odmerať tieto výhody, je konkurencieschopnosť v budúcnosti. Treba sa pozerať 15 až 20 rokov dopredu, keď zvažujeme strategické investície. Konkurencia v tomto regióne sa zvyšuje. Preto v odvetví nie je priestor na neoptimálne investície.

Prečo si teda myslíte, že sa maďarská strana nestotožňuje s vaším názorom na fúzovanie spoločností?
To je otázka, ktorú musíte smerovať na druhú stranu. Nemôžem vám poskytnúť solídne odpovede a nechcem zachádzať do špekulácií.

Myslíte si, že diskusie o ropovode z Bratislavy do Schwechatu budú jednoduchšie, keď kúpite MOL?
Ak by tieto dve rafinérie (Slovnaft a Schwechat, pozn. red.) patrili jednej spoločnosti, je úplne jedno, kto by to bol, môžeme si byť istí, že tieto dve rafinérie by už dávno boli prepojené ropovodmi na prepravu surovej ropy aj petrochemických produktov.

Kto je OMV
OMV je rakúsky koncern zaoberajúci sa ťažbou a spracovaním ropy a predajom petrochemických produktov hlavne v regióne strednej Európy, vlastní ťažobné kapacity a rafinérie v Rakúsku, Rumunsku a Nemecku. Motorové palivá predáva na čerpacích staniciach v 13 štátoch. Spoločnosť je aktívna vo výskume a v ťažbe na celom svete. Medzi jej aktivity týkajúce sa Slovenska patrí záujem prepojiť ropovodom Bratislavu a materskú rafinériu OMV vo Schwechate pri Viedni. Spoločnosť má záujem o kúpu maďarského konkurenta MOL, kde dnes figuruje ako pätinový vlastník.
Najväčším vlastníkom OMV je Rakúsky priemyselný holding (obdoba nášho Fondu národného majetku), ktorý vlastní 31,5 percenta akcií. Ďalších 17,6 percenta akcií patrí konzorciu IPIC zo Spojených arabských emirátov. Zvyšok akcií vlastnia menší akcionári.

Kto je Gerhard Roiss
Podpredseda Predstavenstva OMV Gerhard Roiss (1952) po štúdiu ekonómie vo Viedni, Linzi a Stanforde pôsobil na viacerých miestach v oblasti spotrebného priemyslu. Do spoločnosti OMV nastúpil v roku 1990, kde šéfoval marketingu. Šéfom sekcie polymérov sa stal v roku 1997. Od tohto roku pôsobil aj v predstavenstve spoločnosti. Od roku 2002 je podpredsedom predstavenstva zodpovedným za rafinérsku činnosť, petrochemickú činnosť a marketing.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
21. november 2024 19:44