Do vedenia Váhostavu ste sa dostali v roku 2014, teda v období reštrukturalizácie spoločnosti. Akými zmenami odvtedy firma prešla?
Vtedy mala zhruba 1 200 zamestnancov s tým, že všetky činnosti firmy boli zahrnuté pod jedným IČO v rámci spoločnosti VÁHOSTAV-SK. Od toho obdobia sme vytvorili päť dcérskych spoločností, ktoré sú takmer stopercentne dcérske. Dali sme tam len nejaké percentá manažmentu, čo sú všetci naši zamestnanci, nikto cudzí.
Ako ste ich vytvárali?
Podľa náplne činností. Jednou z prvých bola VHS-PS. Je to firma, ktorá realizuje len pozemné stavby, teraz napríklad stavajú nemocnicu Bory. Tu dostal manažment 15 percent. Ukázalo sa to ako dobrý spôsob zmeny riadenia, lebo riadiť 1 200 ľudí bolo ťažšie.
Napriek tomu, že je to všetko stavebníctvo, vždy je to iný segment trhu. Ďalšia dcéra bola Doprava a mechanizácia, kde prešlo 130 zamestnancov. Ďalšia eseročka sa zaoberá špeciálnym zakladaním, jedna sa špecializuje na asfaltové prvky a posledný je Geo-Trans, to sú kameňolomy a štrkovne.
Poslednú, ktorú budeme spúšťať v prvých mesiacoch roku 2020, je VHS-IS (inžinierske stavby), ktorá bude stopercentnou dcérou a bude realizovať veľké diela. Čo sme si nechali na matke, je kontrolný mechanizmus, čiže ekonomika, personalistika a obstarávanie. Aj s dcérami máme v súčasnosti okolo tisíc zamestnancov.
V akom stave je v súčasnosti plán reštrukturalizácie?
Vrátil by som sa najprv k jej začiatkom. Najhoršia vec, ktorá sa firme mohla stať, bola reštrukturalizácia a následne jej čistá politizácia. To uškodilo tejto firme tak ako nič iné. Samotnou reštrukturalizáciou prešli aj ďalšie veľké stavebné firmy, ale ani jednu z nich to nezasiahlo tak ako nás práve preto, čo sa dialo následne.
Bol prijatý nejaký lex Váhostav, o ktorom sa všeobecne tvrdí, že ním štát pomáhal Váhostavu. Realita však je, že všetci tí, ktorí robili reštrukturalizáciu pred nami, ju museli robiť podľa reštrukturalizačného plánu, ktorý schválil súd. Ak mala jedna z týchto veľkých stavebných firiem uspokojenie povedzme 10 percent, tak zaplatili 10 percent a bodka, žiadne iné povinnosti.
My však po tom, čo plán splníme, musíme do 50 percent uhradiť záväzky všetkým ostatným, pričom zákon presne definuje, akým spôsobom. A akcionár si nesmie vyplatiť dividendy, pokiaľ všetci nedostanú zaplatené všetko. Toto je tá pomoc, o ktorej sa stále píše.
Tí, čo tomu trochu rozumejú, vidia, že štát nám v skutočnosti nieže pomohol, ale, naopak, Váhostavu výrazne sťažil situáciu. To je vládna pomoc našej firme. Komu pomohol? Tým podnikateľom, ktorí sa vtedy rozhodli, že odpredajú svoj p...
Zostáva vám 85% na dočítanie.