Európska legislatíva o ochrane dát GDPR, ktorá vstúpi do platnosti v polovici roka 2018, robí vrásky rade veľkých firiem. Tie budú musieť do budúcna zabezpečiť ukladanie súkromných užívateľských dát v súlade s veľmi prísnymi zákonmi, a to pod hrozbou miliónových pokút. Ide napríklad o právo užívateľov na výmaz z databázy, na výpis dát, ktoré firma o užívateľovi ochraňuje pod. Jedno nové právo - právo na vysvetlenie - ale robí starosti firmám využívajúcim umelú inteligenciu, konkrétne strojové učenie pomocou neurónových sietí. Z povahy fungovania neurónových sietí totiž vyplýva, že nie je jednoduché vysvetliť, prečo počítač urobil tie závery, ktoré urobil. "Na rozdiel od štandardných algoritmov, ktoré používajú rozhodovanie ak-potom (if-then), sa strojové učenie neurónových sietí podobá čiernej skrinke. Nikto presne nevie, čo sa deje vo vnútri a prečo sa skrinka rozhodla tak a nie onak, "píše Juraj Jánošík z bezpečnostnej firmy ESET. Príkladom je jednoduchý e-shop, ktorý zákazníkovi odporučí, aké knihy by si mal kúpiť na základe jeho predchádzajúcich objednávok. E-shop na to využíva umelú inteligenciu, ktorá analyzuje tisíce ďalších zákazníkov a ich históriu objednávok. Výsledkom je odporúčanie, ktoré môže využívať desiatky rôznych parametrov. Pokiaľ by ale zákazník požadoval konkrétne a detailné vysvetlenie, prečo mu systém odporučil práve tú knihu a nie inú, nebude firma pravdepodobne vedieť ponúknuť prijateľnú odpoveď nad rámec "systém si to myslí". Pokiaľ ide o odporúčanie knižiek, tak ešte o nič nejde. Ale podobný systém strojového učenia by tiež mohol "rozhodovať" o tom, či človek dostane pôžičku v banke, koľko zaplatí za cestovné poistenie alebo či bude prepustený z väzenia. Je jasné, že čím častejšie bude strojové učenie využívané, tým dôležitejšie veci budú elektronické mozgy rozhodovať. To je významný problém, a to nielen z hľadiska technologického, ale aj právneho, poťažmo aj psychologického. Ľudský mozog totiž čelí podobnému problému, aj keď si to málokto pripúšťa. Keď sa vás niekto spýta, prečo ste sa rozhodli dať si k obedu pizzu a nie šalát, môžeme si myslieť, že ten dôvod poznáme. Prvadepodobne je to však spätná racionalizácia a skutočný dôvod nášho rozhodnutia nám je skrytý, upozorňuje psychológ Daniel Kahneman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Musíme si zvyknúť, že pôvod problémov, ktoré vyčítame počítačovej umelej inteligencii, môžeme často hľadať sami u seba.Pixabay
StoryEditor

Slovensko sa môže stať významným hráčom v celosvetovom rozšírení umelej inteligencie

04.12.2018, 15:23
Autor:
TASRTASR
Príchod výskumno-vývojového centra Tachyum na Slovensko by mohol znamenať návrat talentov domov a prilákanie špičkových expertov z celého sveta.

Spoločnosť Tachyum s dcérskymi spoločnosťami v americkom San Jose a v Bratislave, ktorú založil hardvérový architekt a vynálezca Radoslav Danilák, nedávno dosiahla míľnik vo vývoji nového čipu pre datacentrá, tzv. Engineering Proof. Ten potvrdzuje, že čip je možné v praxi vyrobiť. Na trh má prísť v roku 2020.

Ako uviedol v utorok na stretnutí s novinármi Danilák, vysokovýkonný 64-bitový čip Prodigy s nízkou energetickou spotrebou, odpovedá na globálne výzvy a výkonnostné plató procesorov.

Rast výkonu procesorov a ich rýchlosti v poslednom desaťročí stagnuje, aj keď je prepínacia rýchlosť tranzistorov na vzostupe. Architektúra čipu Prodigy má riešiť túto slepú uličku vďaka využitiu základných fyzických limitov zariadenia.

Druhou výzvou bola skutočnosť, že dátové centrá už dnes spotrebujú viac ako 2 percentá energie planéty, pričom ich spotreba sa zdvojnásobuje každých päť rokov.

Prodigy čip na túto výzvu odpovedá 10-násobne nižšou spotrebou elektrickej energie a 4-krát nižšími celkovými nákladmi na obstaranie a prevádzku.

V tandeme s centrom pre hardvérový vývoj v Kalifornii bude slovenská pobočka viesť softvérový vývoj, ktorý má potenciál znásobiť ekonomický prínos čipu Prodigy pre Európsku úniu a globálne trhy.

Podľa Márie Bielikovej, dekanky Fakulty informácií a informačných technológií STU v Bratislave, pracuje dnes veľa talentovaných Slovákov z oblasti technológií v zahraničí. Príchod výskumno-vývojového centra Tachyum na Slovensko by mohol podľa nej vyvolať opačný efekt – návrat talentov domov a prilákanie špičkových expertov z celého sveta.

"Osobne projektu Tachyum verím. Výskumné centrum tohto typu by nám pomohlo vytvoriť Centrum excelentnosti, okolo ktorého by vznikol silný ekosystém riešení, založených na umelej inteligencii. To by zásadne posunulo akademický sektor, zintenzívnilo technologický výskum a vývoj a prinieslo príležitosť pre šikovných ľudí," zhodnotila dekanka.

01 - Modified: 2024-07-17 12:40:56 - Feat.: - Title: Bratislava spustila nový dátový portál, chce zvýšiť transparentnosť 02 - Modified: 2024-06-25 15:56:50 - Feat.: - Title: Máte poslednú šancu, aby ste Facebooku a Instagramu zakázali použiť vaše údaje a fotky na trénovanie AI 03 - Modified: 2024-06-07 22:00:00 - Feat.: - Title: Ovládli čínske značky Európu? BYD plesnivie v prístave, zatiaľ sa darí iba jednej značke 04 - Modified: 2024-05-28 09:00:00 - Feat.: - Title: Ľudovka valcuje konkurenciu: Toto je 20 najpredávanejších áut tohto roka v Európe 05 - Modified: 2024-05-03 09:28:03 - Feat.: - Title: Dovolenka? Slováci chcú minúť do 600 eur, vplyv na rozhodovanie má aj ekológia
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
21. november 2024 21:01