Pavol Prokopovič: Známkovať sa nebudem, to by som si veľmi fandil

Skúste uhádnuť, prečo meškám na tento rozhovor.
Ak ste šli autom, tak určite preto, lebo na cestách sa pracuje a išli ste pomalšie.

Ste spokojný s tým, ako pokročili práce na diaľnici?
Spokojný nebudem, kým nebude ukončená. Som však veľmi rád, že sa podarilo už jednotlivé etapy výstavby dostať do takého stavu. Ktokovek už po mne príde, nebude to môcť zvrátiť.

Ale s ťahom z Bratislavy do Košíc to na ukončenie v roku 2010 nevyzerá. Ak už, tak je reálny rok 2012. Nevraveli ste, že sa to stihne?
Nesúhlasím s tým, pretože všetky prognózy sa obvykle opierajú o stanovisko pána Mikolaja (Ján Mikolaj je vedúci katedry na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity, nezávislý poslanec a člen SNS, pozn. red.)
Veľmi si ho vážim, ale pán Mikolaj bol riaditeľom Slovenskej správy ciest v čase, kedy diaľničná výstavba napredovala slimačím tempom. Predpokladám, že nemá všetky potrebné informáce.
Napríklad málokto vie, že najkritickejší úsek, ktorý očakávame, tunel Višňové - Dubná Skala, už má prerazenú štôlňu. Dokonca sa cez ňu dá prejsť malým vláčikom.
V piatok očakávame súhlasné stanovisko Európskej únie, ktoré je potrebné, pretože na tejto trase sa využíva aj Kohézny fond. Chceme to predložiť na vládu, aby sme mohli Národnej diaľničnej spoločnosti dať pokyn vypísať tender. Bude ho vyhodnocovať budúca vláda. Ak sa bude plniť harmonogram, nemám obavy. Vypracovala ho renomovaná poradenská spoločnosť a tam jasne napísané, že ukončenie v roku 2010 je možné.

Keď hovoríte o pánovi Mikolajovi, narážate na jeho politický kabát?
Samozrejme, ešte som nevidel, aby opozičný politik pozitívne hodnotil aj veci, ktoré sú absolúne pozitívne. Možno očakávajú, že keď prídu ku kormidlu, tak v roku 2010 vyhlásia, že to urobili oni. Myslím, že toto nie je podstatou rozhovoru.

Podstatou rozhovoru je zhodnotiť vaše štvoročné pôsobenie na čele ministerstva dopravy. Ako by ste sa oznámkovali vy sám?
Známkovať sa nebudem, lebo to by som si veľmi fandil. Ale poviem, čo sa nám podarilo. Naštartovali sme výstavbu diaľnic tak, že je to vidieť. A neplatí to len pre diaľnice. Ak idete po ceste smerom na Banskú Bystricu, je okrem toho nešťastného úseku medzi Žarnovicou a Šášovským Podhradím, kde sa občania pričinili o to, že nám Najvyšší súd zrušil stavebné povolenie celý úsek reálny. Aj tá nešťastná cesta, pre ktorú bezdôvodne hladovala pani primátorka Zlatých Moraviec je plánovaný do roku 2010. Podarilo sa odštartovať aj náročný úsek Mengusovce - Jánovce...

..Tam sa predsa tender musel niekoľkorát zrušiť. Dokonca tam padla pokuta pre stavebné firmy za kartelovú dohodu.
Stále sa nám totiž nepozdávala cena. Prvýkrát bola omnoho vyššia oproti štátnej expertíze, potom na druhý krát Úrad pre verejné obstarávanie vylúčil prvých troch uchádzačov. No a potom bola cena zas privysoká. Na tretí krát sa to podarilo, aj keď sme boli krtizovaní za nedostatočnú prípravu, čo odmietam.

Čo vravíte na to, že v hodnotení Inštitútu pre verejné otázky popri ministerstve pôdohospodárstva a hospodárstva dopadlo vaše najhoršie?
V poriadku, to je vec názoru, nikomu ho neberiem. Len sa chcem spýtať, kde sme boli vo výstavbe diaľnic v roku 2002, kde sme boli v informatizácii v roku 2002, kde sme boli v hospodárení a modernizácii železníc v roku 2002 a mohli by sme ísť rad radom. Netvrdím, že sme urobili všetko a že sa viac nedalo. Ale môžem sa pokojne pozrieť každému do očí.

Nevadí vám, že diaľnice niekto dokončí za vás?
Bol by som rád, keby sme to mohli dokončiť my, pretože na ministerstve dopravy bola väčšina našich plánov situovaná do roku 2010, a to nielen pri diaľniciach, ale aj na železniciach. Ale stihli sme toho dosť, napríklad dnes sme tu na železničnej stanici v Poprade zahájili peronizáciu, ktorá bude ukončená v budúcom roku. Odštartovali sme aj Koridor V smerom na Nové Mesto nad Váhom, ktorý bude pokračovať na Žilinu.
Rozbehla sa aj informatizacia a Minerva, tam su úlohy do roku 2010, niektoré do roku 2012. Takže bol by som rád, keby som mohol, alebo aby veľká časť tejto vlády mohla tieto plány dokončiť. Nebudem však robiť tragédiu z toho, ak to urobí niekto iný. Ale iba za predpokladu, že to bude robiť aspoň tým istým tempom, ako sme robili my.

Za jeden vašich z úspechov sa považuje ozdravenie Železníc SR. Vymenili ste vedenie, okresali právomoci menších riaditeľov podpisovať veľké zákazky, prepustili sa nadbytoční ľudia.
To bola prvá podmienka ministerstva financi, keď nastúpila vláda do funkcie. Nemalo to však vyzerať tak, že by sme hádzali peniaze do nejakej čiernej diery. Stanovili sme jasné kritériá - my povieme koľko dáme železniciam a ony, koľko za to môžu urobiť. Dlh železníc bol v tom čase 48 miliárd korún. Len málokto vie, že v čase, kedy bol ešte riaditeľom pán Ladislav Saxa hrozil firme totálny cross default. Banky chceli, aby železnice z jedného dňa na druhý zaplatili všetky úvery. Stálo enormné úsilie, aby sme ich presvedčili, že máme dobrý racionalizačný program. Výsledkom je, že železnice sú štíhlejšie. Môžme polemizovať, či sa zvýšila aj kvalita služieb, zďaleka nie som celkom spokojný.

Od železníc sa v dvoch fázach oddelila osobná doprava. Tá je stále problematická - čaká ju konkurencia a kvalita služieb sa nijako výrazne nezvýšila.
Myslím, že kvalitu služieb bude musieť Železničná spoločnosť zvýšiť tak či tak. Ochvíľu tu je rok 2010, kedy príde liberalizácia osobnej dopravy. Bude sem môcť prísť podnikať hocikto z Poľska, Rakúska či Maďarska.

Akoby ste počítali s tým, že sa Železničná spoločnosť bude zase zadlžovať. Svojho času ste ešte Železniciam SR zakázali brať si úvery, dnes to vyzerá, že už topre nové železničné firmy neplatí.
Platí, ale firma si berie komerčné úvery skôr na modernizáciu vozňového parku. Musí byť pružná a prispôsobovať sa trendom, ktoré ju nútia obnovovať vozňový park, a na to im z rozpočtu viac ako dnes nemôžeme dať. Úver je kompromisom - osobná doprava sa síce zadlží, ale je to efektívne zadlženie, pretože výsledok pôžičku splatí.

Železnice boli v minulosti dlho dojnou kravou pre rôzne záujmové skupiny, zákazky boli politické a niekedy sa spájali aj s podsvetím. Viete o tom dnes viac?
- Viete, ťažko. Vtedy som nebol vo sfére železničiarov. Bol som v hospodárskom výbore a nedovolím si tvrdiť, ako to tam bolo. Tieto veci som sa snažil eliminovať. Dnes neexistuje na železniciach zákazka, ktorá by nešla cez výberové konanie. To, čo sa občas objaví v správe SIS, sú všetko veci spred roku 2002.

Po roku 2002 sa však v správe SIS-ky objavila privatizácia Slovenskej autobusovej dopravy. O nej ste rozhodovali aj vy.
- Môžem vám na to zodpovedne povedať: zo 17 privatizácií som bol možno v pätnástich výberových komisiách. Môžem absolútne odmietnuť akékoľvek podozrenia. Bola tam deväťčlenná komisia - viete si predstaviť, aby sa deväť ľudí dohodlo tak, že by nič nevyšlo von? V jednom - dvoch prípadoch sme dokonca vybrali záujemcu, ktorý ponúkal nižšiu cenu, ale mal lepšie skúsenosti v autobusovej doprave. Naopak, SAD v Michalovciach dostala firma z Trebišova, ktorá nemala renomé ako samotné Michalovce, no ponúkla neporovnateľne najlepšiu cenu.

Poznáte okruh ľudí, ktorí sú zopovední za stav, ktorý vznikol na Železniciach SR?
Ťažko hovoriť. Celé predchádzajúce vedenia možno neboli nútené, aby pracovali efektívne. Vtedy napríklad vykazovali ročnú potrebu 10 miliárd korún, ministerstvo financií na to nemalo peniaze, tak im povedali: Zoberte si úver. Na úver sa dala štátna garancia a hotovo.

Jedným z vašich neúspechov je projekt PPP, verejno-súkromné partnerstvo pri výstavbe diaľnic. Mohlo sa to stihnúť?
Myslel som si, že projekt PPP sa podarí skôr, že sa dostaneme aspoň do štádia, keď bude uzavreté výberové konanie a bude sa pripravovať zmluva.
Myslím, že sme skôr mohli vyriešiť aj predaj Železničnej spoločnosti Cargo, pretože teraz to pre firmu začína byť hrozivé. Cargo už pociťuje konkurenciu na každom kroku. Lukratívne zákazky z US Steel Košice, či železiarní im preberajú iné firmy, klesá jeho účtovná hodnota. Ale to aj preto, že za nebohého pána Andreja Egyeda bola cena firmy umelo nadhodnotená. Pokiaľ Cargo nedostane nového investora, v konkurencii neobstojí. Preto sme sa snažili predať celých sto percent firmy, ktorá dnes už neplní žiadne štátne úlohy.
Možno sme aj trošku podľahli tlaku médií - keby sme neboli prípravu tendra stále prehodnocovali, asi by sa to stihlo. Potom sa už určil termín predčasných volieb a privatizácia bola zablokovaná.

Vráťme sa k PPP. Nesúvisí časový sklz s tým, že vo vedení Národnej diaľničnej spoločnosti nie je ani jeden cestár?
- Nemyslím si. Keď som nastupoval na ministerstvo, jeden tam bol. Zastávam názor, že na špičkových miestach nemusí byť super odborník, ale špičkový manažér. On si okolo seba vyberie tím ľudí, ktorí tomu rozumejú. S pánom Dušanom Faktorom (šéf NDS, pozn. red.) sme sa ani nepoznali, ani sme si netykali. Dokonca som ho raz takmer vyhodil z hospodárskeho výboru, pretože... ten jeho výraz, ako sa usmieva. Ja som si myslel, že si z nás robí srandu. Neskôr som zistil, že je to špičkový človek.

Potom sa antipatie zmenili na sympatie?
Keď som prišiel na minsterstvo, pán Faktor, ktorý bol vtedy štátnym tajomníkom sa začínal zberať. Keď som mu ponúkol miest na vtedajšej Slovenskej správe ciest, bol šokovaný.

Jednou z najkritizovanejších oblastí vo vašej oblasti boli telekomunikácie. Liberalizácia trhu sa preťahovala, ako sa len dalo. Nezdá sa vám, že ministerstvo ako akcionár najpokutovanejšej firmy na Slovensku, Slovak Telekomu má v nej príliš malú kontrolu?
Ale dobre. Čo je to kontrola? Veď dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže je v rukách nezávislého Telekomunikačného úradu. Keby sme začali ovplyvňovať pokuty, tak by to zase bolo zasahovanie do trhu.

Ale cez orgány Telekomu môžte ovplyvňovať jeho strategické rozhodnutia, nie?
Môžme, ale osobne som presvedčený, že niektoré pokuty nemajú racionálne jadro. Napríklad spor medzi nezávislými malými operátormi a Telekomom. Postavili sa k tomu tak, že mu dajú ultimátum a pod to nejdú. Slovak Telekom je dnes už štandardná súkromná firma, za ktorú súkromný investor zapltil nemalé peniaze. Teraz sa má niečoho vzdávať v cudzí prospech?

A nemohol sa vzdať previazania služieb DSL a volacieho programu? Veď aj za to dostal pokutu.
Ako dokázať, či to bola podprahová, alebo dampingová cena? Teraz je to na súde, tak nech rozhodne súd. Keď už sa bavíme o Telekome, každý kvitoval dividendy, ktoré sme dostali.

Dostali ste ich zatiaľ raz, aj keď ste chceli viac. V blízkej budúcnosti ďalšie asi ani nedostanete.
Odkedy Telekom kúpili Nemci, sme dividendy nedostávali - až teraz. Prídu vo výške 4,3 miliád za minulé obdobia plus 4,3 miliardy za tento rok. Viete, niekedy je vľmi ťažké zladiť záujmy. Na jednej strane ma tlačí Ivan Mikloš - dividendy, dividendy, dividendy. Na druhej strane je tu regulačný orgán a akcionár, ktorý zas chce, aby Telekom nemal náklady, ktoré nie sú ich poslaním. Je to ťažké.

Nechceli ste náhodou 49-percentný štátny podiel v Telekome dopredať?
Zvažovali sme to, no nie je dobré ho predávať, kým nedostaneme ešte zvyšné dividendy, z ktorých očakávame ešte šesť až sedem miliárd korún. Akonáhle vyčistíme tieto vzťahy, môže sa o tom rozmýšľať. Veď kvôli tomu Telekom kupoval aj akcie T-Mobile, vtedajšieho EuroTelu, aby zvýšil hodnotu svojich akcií.

Ste spokojní s internetizáciou Slovenska? V roku 2003 ste v rámci kompetenčného zákona na ňu z ministerstva školstva dostali o dosť menšie prostriedky, než ste čakali.
Áno, dostali sme štyroch ľudí a zopár starých počítačov.

Aj pán splnomocnenec pre informatizáciu spoločnosti Miroslav Kukučka vyzerá, akoby ho už prešiel entuziazmus.
Ale neprešiel, len si to tiež asi predstavoval inak. Osobne aj ja. Keď sme vybudovali útvar splnomocnenca, nedostal som naň ani korunu. Máme spracovaný akčný plán a stratégiu informatizácie, ktorá je jedným z pilierov Minervy. Základy sa postavili, no nepodarilo sa napríklad efektívne využívať prostriedky. Na informatizáciu ústredných orgánov štátnej správy a rezortov ide ročne 2,5 miliardy korún. Dve a pol miliardy. My dostaneme na splnomocnenca asi 400 miliónov...

To znamená, že existuje tlak ministerstiev vnútra, či spravodlivosti, aby sa príspevky pre splnomocnenca nezvyšovali?
Tí ľudia si zvykli disponovať so stovkami miliónov, ktoré v rámci celej verejnej správy nevyužívajú koordinovane.

Ako s odstupom času hodnotíte kauzu okolo Slovenských aerolínií? Tie ste bez verejnej súťaže dali Austrian Airlines. Nemrzí vás to?
Slovenské aerolínie sú o niečom inom. Pozrite, zamlčal sa tu jeden dôležitý proces pre pochopenie situácie. My sme boli len jedným z akcionárov, boli tam aj ďalší, napríklad firma Willy pána Viliama Vetešku (podpredseda ĽS-HZDS, pozd. red.)...

...to boli podiely len v desatinách percenta.
Ale boli tam. Keďže aerolínie boli na pokraji bankrotu, ponúkla sa týmto akcionárom možnosť zvýšenia základného imania, čím by získali vo firme väčšinu. Každý to odmietol. Predstavenstvo potom prišlo s návrhom dať 66 percent Austrian Airlines a všetci jednohlasne súhlasili.

Keď vypukol škandál s aerolíniami, sľúbili ste, že zvyšných 34 percent dopredáte v normálnom tendri. Čo sa stalo s návrhom?
Návrh je stále na ministerstve hospodárstva.

Takže tento menšinový podiel už je pre ostatné firmy, ktoré možno pôvodne aerolínie chceli, nezaujímavý?
Nie, už som dostal dva listy od Austrian Airlines, že chcú do toho vstúpiť, záujem prejavila aj iná spoločnosť. Len kvôli predčasným voľbám sa to nestihlo.

Teda na vine je de facto KDH?
To by som nepovedal. Môže za to politická situácia. Ak by neboli predčasné voľby, určite by to bolo sprivatizované.

Viete si predstaviť, že by ste po voľbách riadili aj iné ministerstvo? Napríklad financie, to by bola šanca vyšvihnúť sa pred vašim straníckym kolegom Ivanom Miklošom. Ten predsa presadil zrušenie paušálnej dane, keď ste ju chceli pretlačiť ešte ako šéf Únie živnostníkov.
Viem si predstaviť, že by som bol aj na inom ministerstve, ale na financiách asi nie, je to na mňa príliš makroekonomické. Čo sa týka Ivana Mikloša, vôbec by som to nespájal, vychádzame dobre.

Ako by ste sa popísali jednou vetou?
Možno ako podnikateľ, možno spočiatku neskúsený v obore. Som ale človek, ktorý si vie vybrať ľudí okolo seba a ktorý si váži tímovú prácu. Nikdy som nebol egoistický, ani autoritatívny, skôr som počúval, no vždy som si bol vedomý, že konečné rozhodnutie musím urobiť sám. To mi povedal aj pán premiér: Ja ti vo všetkom pomôžem, aj každý z SDKÚ. V konečnom dôsledku ale rozhoduješ sám a sám si aj za toto rozhodnutie nesieš zodpovednosť.

Viete si predstaviť, že by ste po voľbách riadili aj iné ministerstvo? Napríklad financie, to by bola šanca vyšvihnúť sa pred vaším straníckym kolegom Ivanom Miklošom. Ten predsa presadil zrušenie paušálnej dane, keď ste ju chceli pretlačiť ešte ako šéf Únie živnostníkov.
Viem si predstaviť, že by som bol aj na inom ministerstve, ale na financiách asi nie, je to na mňa príliš makroekonomické. Čo sa týka Ivana Mikloša, vôbec by som to nespájal, vychádzame dobre.

Stihli ste sa už zabezpečiť tak, aby ste nemuseli nič robiť?
Na žiadne bezstarostné cestovanie po svete to asi nebude, ale mohol by som žiť celkom normálny život. Stále sa zaujímam o dane, chodím na daňové školenia.

Ste šťastný?
Som! Mám skvelú dcérku a usporiadanú rodinu.

Ďakujeme za rozhovor.