StoryEditor

Martin Krivák: Na akcie sa nemalo siahať, pochybili súdy i ministerstvo

O sporoch štátu a niekoľkých firiem, ktoré si nárokujú vlastníctvo 34 percent akcií Transpetrolu, HN hovoria s právnym zástupcom ministerstva hospodárstva Martinom Krivákom.

Pojednávanie na Krajskom súde v Košiciach bolo 18. mája odročené. Aký význam má toto konanie v celom balíku sporov o vlastníctvo akcií Transpetrolu?
- Na tomto konaní ide o určenie platnosti kúpno-predajnej zmluvy, ktorou - ako tvrdí žalobca - nadobudol 100 kusov akcií spoločnosti Transpetrol. Súčasne sa žalobca, C.S.I. -Fest, domáha určenia vlastníckych práv k týmto akciám. Nie je však jediný. Spoločností, ktoré si nárokujú práva na akcie Transpetrolu, je viac, pričom každá sa väčšinou svojich práv na súde domáha samostatne. Spory sa tak komplikujú, ani úloha súdov a rozhodovanie v jednotlivých konaniach nie je jednoduché.

Pohľadávku voči štátu pôvodne vlastnila firma C.S.I.-CD. Tá si v roku 1997 nárokovala akcie Transpetrolu v exekúcii. Ako je možné, že dnes si na ich vlastníctvo robí nárok spolu sedem fyzických a právnických osôb?
- Najskôr treba povedať, že chybou daňového úradu vo Vranove nad Topľou vznikla štátu povinnosť, ktorú jej určil rozsudkom súd, a to vyplatiť spoločnosti ILaS škodu viac ako 43 miliónov korún. Verím, že niekto sa podrobne pozrie na to, prečo k tejto chybe došlo a či nešlo o vopred pripravenú akciu, pri ktorej asistovali nielen daňový úrad, ale neskôr aj súd a tiež neprofesionálny prístup štátnych úradníkov. A prečo sedem? Ich nárok vznikol z nezákonnej exekúcie na akcie Transpetrolu.

Je táto skupina firiem aj dnes koordinovaná?
- Myslím si, že áno, dokonca ma navštívili niektoré osoby, ktoré tvrdili, že celý prípad bol vyfabrikovaný a že ho sami pomáhali organizovať. Ja mám však najradšej len priame dôkazy a jasné veci.

Prečo podľa vás štát nevyplatil spoločnosti ILaS 43 miliónov?
- Ja vždy rešpektujem právoplatné rozhodnutie súdu. Štát sa zrejme domnieval, že škoda vznikla na základe trestného konania niekoľkých osôb. Podľa mojich informácií mali byť trestne stíhaní pán Ilčišin, exekútorka Korimová, ale aj sudca Okresného súdu vo Vranove nad Topľou. Ale tieto informácie mám len sprostredkované.

V septembri 1997 exekútorka Milada Korimová požiadala o udelenie poverenia na "realizáciu všetkých úkonov potrebných na zachovanie a výkon práv z cenných papierov spojených s akciami u emitentov" a uspela. Vybrala si práve akcie Transpetrolu, napriek tomu, že vtedy boli v ponuke aj akcie ďalších významných podnikov...
- Cez Stredisko cenných papierov bolo vtedy možné získať aj akcie ZŤS VVÚ Martin, DMD Holding, Konštrukta Industry, Konštrukta Defense, ZŤS Dubnica nad Váhom, ZVS, ZTS - TEES a iných. Pani Korimová požiadala súd o udelenie poverenia na exekúciu akcií týchto spoločností. Dokonca na ministerstve financií sa raz vyskytla situácia, kedy chcela exekvovať jeho budovu.

Prečo podľa vás siahla práve na akcie Transpetrolu?
- Je to záhada a považujem za potrebné to skúmať. Tu totiž nešlo o to, že by sa na akcie Transpetrolu hľadal záujemca. Spomínaných sedem subjektov vedelo presne, aká je bonita akcií a do čoho idú. Nedá sa ani vylúčiť, že mohli mať indície o budúcej privatizácii Transpetrolu. Veď akcie vydané na základe nárokovaného ušlého zisku 43 miliónov korún dnes majú trhovú hodnotu možno až tri miliardy korún.

V Košiciach minulý mesiac právny zástupca žalobcu navrhoval vydanie predbežného opatrenia. Jedno, ktoré pozastavuje výplatu dividend z predmetného balíka akcií, už existuje. Máte informácie, čoho sa však týkal tento posledný návrh?
- C.S.I. -FEST tu žiada, aby súd zakázal meniť podobu a menovitú hodnotu 1 900 kmeňových akcií na meno, emitovaných Transpetrolom v menovitej hodnote milión korún za akciu, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach.

Domnelí vlastníci akcií Transpetrolu sa o ne už začali sporiť aj medzi sebou. Prečo žalujú vlastných ľudí?
- Sedem údajných vlastníkov zažaloval právny zástupca firmy C.S.I.-CD Bartolomej Kaščák. Ide o to, že C.S.I.-CD bola tou spoločnosťou, ktorá nadobudla pohľadávku voči štátu od spoločnosti ILaS. So spomínanými siedmimi subjektmi uzatvorila táto firma záložné zmluvy na akcie. To znamená, že tých sedem subjektov za akcie reálne peniaze nevyplatilo. Dôvod, prečo ich C.S.I.-CD žaluje, je veľmi prozaický: Sudca sa v takomto konaní musí vyjadriť nielen k záložnej zmluve, ale aj k vlastníctvu akcií Transpetrolu.

V návrhu na určenie vlastníckych práv a zapísaniu akcionárov uložil súd povinnosť vydať listinné akcie. Tvrdíte, že je to nezrealizovateľné. Prečo?
- Podľa môjho názoru Krajský súd v Prešove nerozhodol správne. Ministerstvo hospodárstva totiž vlastní hromadnú akciu na 969 kusov akcií (51 % základného imania Transpetrolu, pozn. red.) Tá sa skrátka rozstrihnúť nedá. Väčší problém však vidím v tom, že žalobca v žalobe a ani súd v rozsudku neurčil, ktoré konkrétne akcie má ministerstvo hospodárstva vydať. Akcia má podľa zákona o cenných papieroch svoju identifikáciu a tú rozsudok neobsahuje.

Na základe čoho tvrdíte, že exekúcia akcií Transpetrolu nebola v súlade so zákonom?
- Postup exekútorky Korimovej podľa mňa nebol správny. V tom čase platil zákon o strategických podnikoch a ten jasne stanovil, že Transpetrol nie je možné privatizovať. Pokiaľ nebolo možné privatizovať, nebolo možné ani exekvovať akcie.

Neurobilo historickú chybu aj ministerstvo financií?
- Hoci dnešná spolupráca s ministerstvom financií je veľmi dobrá, v tom čase sa štát nezachoval ako dobrý hospodár. Keď hrozila škoda 43 miliónov, domnievam sa, že nevyužil všetky možnosti na jej odvrátenie. Pokiaľ súd právoplatne o škode rozhodol, povinnosťou štátu bolo splniť rozsudok. Neznamená to, že jedinou možnosťou splnenia rozsudku bolo v tom čase vyplatenie 43 miliónov korún spoločnosti C.S.I.-CD. Štát mal možnosť splniť si povinnosť vyplatením škody napríklad do notárskej úschovy.

Je zvláštne, že súd nepreveril, či je možné akcie Transpetrolu exekvovať.
- A ak preveril, tak neprofesionálne. Dôvody takéhoto rozhodnutia mohli byť rôzne.

Ilčišinove firmy žiadajú o určenie vlastníckych práv k akciám Transpetrolu. Prečo tak neurobil štát?
- Štát nikdy nemal pochybnosť o tom, či je vlastníkom 51-percentného balíka akcií spoločnosti Transpetrol.

Rozhodnutie prešovského krajského súdu zo septembra 2004 však ide proti tomuto tvrdeniu. Súd vtedy uznal nárok siedmich vlastníkov a nariadil ministerstvu hospodárstva vrátiť im akcie.
- Domnievam sa, že sudca tu jednoducho nezvážil všetky argumenty, a to hovorím veľmi jemne. V odôvodnení tohto rozsudku sa cituje akoby stanovisko Najvyššieho súdu. Ten však nikdy nič podobné nepovedal, celé odôvodnenie rozsudku je pre nás problematické.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. november 2024 01:44