Odísť môžu najjednoduchšie výroby
Vývoj ceny práce ovplyvňuje predovšetkým vývoj platov. "Do toho ešte vstupuje výška odvodového zaťaženia alebo nové normy, napríklad o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Tieto položky prácu jasne predražujú," povedal hovorca Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ako dodáva analytik Poštovej banky Miroslav Šmál, do výšky miezd výrazne hovoria aj odbory. "Sú to najmä obrovské odborové kolosy, ako napríklad v ŽSR s veľkým počtom zamestnancov, a to sa potom na štatistike prejaví," dodáva. Podľa Kárásza bude však cena práce na Slovensku ešte dlho atraktívna. "Je vysoko pravdepodobné, že ešte v roku 2013 budú hodinové náklady na práce pod úrovňou 10 eur," tvrdí. Odchod tak hrozí iba najmenej náročným výrobám s nízkou pridanou hodnotou.
Automobilky mimo zóny ohrozenia
Nie však v automobilovom priemysle. Nízke mzdy neboli podľa Márie Novákovej, riaditeľky Združenia automobilového priemyslu, najdôležitejšou prioritou príchodu zahraničných investícií. "Investície v automobilovom priemysle na Slovensku nie sú také, že sa zbalia a odídu, ako sa to stalo napríklad výrobe káblových zväzkov. Smerovali do technológií, strojov, zariadení a lisovní, to nie sú investície na päť rokov," pripomína. Podľa Novákovej je aj dôležité, ako rýchlo budú rásť mzdy v starých členských krajinách EÚ. "Treba hodnotiť aj to, ako rastie ekonomika a náklady tam. Nedá sa povedať jednoznačne, že od nás podniky odídu, ak budú rásť pracovné náklady," myslí si. Práve automobilový priemysel má nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. "Mnohé firmy majú problémy, preto musia zvyšovať mzdy, aby pracovníkov prilákali," tvrdí Hošták.
Dôležitá bude hospodárska politika
Rast nákladov na prácu na Slovensku sa však môže pribrzdiť. "A to vtedy, ak bude hospodársky rast nižší, ako sú očakávania, alebo ak sa pri vstupe do eurozóny vláda dohodne s odborovým zväzom na miernejšom raste miezd, aby neohrozila infláciu," dodáva Kárász. Na rast nákladov práce bude mať podľa analytika Tatra banky Elizeja Macha vplyv aj hospodárska politika novej vlády a ďalšie investičné aktivity na Slovensku. "Odchádzajúca vláda sa snažila vo svojich stratégiách naznačiť tendencie smerujúce k znalostnej ekonomike. Mala snahu prilákať investície s vyššou pridanou hodnotou, import technológií a výskumné aktivity," hovorí.
Na náročnejšie výroby, vedu a výskum sa podľa Šmála nedalo prejsť hneď. "Ako budú odchádzať najjednoduchšie výroby, tak môžu prichádzať noví investori, ktorí sa budú zameriavať na vyššiu pridanú hodnotu. Takýmto vývojom musela prejsť každá krajina," tvrdí. Podľa Hošťaka budú firmy nenáročné na prácu odchádzať na východ a juhovýchod Európy. "Samozrejme, presúvanie bude. Príkladom bol aj Samsonite, ktorý nedávno odišiel zo Šamorína. Ale ak Slovensko bude k lacnej pracovnej sile ponúkať naďalej výhodné daňové prostredie, zlepší vymožiteľnosť práva, tak odsun výrob, ktoré by súviseli s rozvojom znalostnej ekonomiky, nehrozí," tvrdí Kárász.
Kde rastú hodinové náklady práce najrýchlejšie* (v %) | |
Lotyšsko | 19,0 |
Estónsko | 14,9 |
Litva | 13,2 |
Slovensko | 7,5 |
Maďarsko | 5,0 |
Lovinsko | 4,9 |
Česko | 4,9 |
Portugalsko | 4,3 |
Francúzsko | 3,9 |
Poľsko | 3,7 |
Španielsko | 3,4 |
Fínsko | 3,2 |
Rakúsko | 2,8 |
Veľká Británia | 2,7 |
Malta | 0,7 |
Nemecko | 0,6 |
Švédsko | 0,4 |
Holandsko | 0,1 |
EU 25 | 2,4 |
* Zmena 1. štvrťroka 2006 oproti 1. štvrťroku 2005 | |
Zdroj: Eurostat |