Finančný limit pre takzvané zákazky malého rozsahu, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona, sa zvýši zo súčasných 5-tisíc eur na 10-tisíc eur. Počíta s tým novela zákona o verejnom obstarávaní z dielne vicepremiéra Štefana Holého a Úradu pre verejné obstarávanie, ktorú vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady.
Za hlasovalo 81 zo 127 prítomných poslancov. Novela prináša aj vypustenie znaku zameraného na "špecifické" a "jedinečné" požiadavky predmetu obstarávania.
Ten bol v praxi problematický najmä pri realizácii stavebných prác, ktoré sa zo svojej vlastnej povahy takmer vždy zadávajú na základe špecifických požiadaviek aj napriek tomu, že môže ísť o jednoduché stavebné práce.
Znižovanie administratívnej záťaže
Cieľom novely je tiež v prípade dotovaných subjektov odstrániť pri nadlimitnom verejnom obstarávaní národný goldplating. Uvoľnia sa pravidlá verejného obstarávania pre podnikateľské subjekty, ktoré získali na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti dotáciu, v dôsledku čoho sa rovnako tieto subjekty v zásadnej miere odbremenia od výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany Úradu pre verejné obstarávanie.
Budú však naďalej podliehať iným pravidlám a budú pod dohľadom iných mechanizmov a inštitúcií, ako je napríklad Najvyšší kontrolný úrad. Štát by tiež chcel precíznejšie regulovať možnosti obmedzenia prístupu záujemcov z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenska.
"Na účely znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje upraviť povinnosť zverejňovať súhrnné správy o zmluvách, ktorých uzavretie nepodlieha pôsobnosti zákona so zmluvnými cenami vyššími ako 10-tisíc eur," dodali predkladatelia materiálu s tým, že aj periodicita zverejňovacej povinnosti by sa mala predĺžiť z kvartálu na polrok.
Skrátenie obstarávania
Na zvýšenie transparentnosti sa zároveň obmedzí možnosť vymenovaných verejných funkcionárov, ktorí sú konečnými užívateľmi hospodárskych subjektov, získavať prostredníctvom verejného obstarávania kontrakty.
Novela by mala súčasne skrátiť verejné obstarávanie, a to tak, že sa vráti k minulému modelu jednoinštančného administratívneho konania na úrade, spojeného s možnosťou súdneho preskúmania zákonnosti vydaných rozhodnutí.
Legislatíva tiež hovorí o zavedení jednotnej a verejne dostupnej elektronickej platformy na celý proces verejného obstarávania a pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou.
Novela sa dotkne aj možnosti obstarávateľa uplatniť si zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, poskytovania súčinnosti medzi verejnými obstarávateľmi pri výmene poznatkov či exaktnejšieho vymedzenia informačnej povinnosti.
Zelené kvóty
Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh predsedu ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka. Jeho základom je akceptácia stanovísk parlamentnej legislatívy. Rieši aj zavedenie takzvaných zelených kvót pri verejnom obstarávaní.
Do výšky 6 percent by sa tak malo pri verejných obstarávaniach zohľadňovať aj environmentálne hľadisko. Zahŕňa aj spresnenie voľby predsedu úradu vzhľadom na to, kto bude môcť klásť otázky.
Rieši aj neopodstatnené námietky či prechodné ustanovenia k tomu, dokedy má pôsobiť Rada Úradu pre verejné obstarávanie. Tá by mala byť ponechaná dovtedy, kým nebude schválená nová súdna mapa. Zároveň sa explicitne zveruje do kompetencií ministerstva investícií aj poskytovanie IT služieb.
Na základe schváleného pozmeňujúceho návrhu šéfa parlamentného hospodárskeho výboru Petra Kremského sa rozširuje okruh podlimitných zákaziek, pri ktorých je možné podávanie námietok.
Rozširuje sa tiež okruh konaní, v ktorých má rozhodnutie úradu možnosť zastaviť prebiehajúcu súťaž v prípade porušenia zákona. Zmenšujú sa tiež nároky na personálne obsadenie oddelení verejných obstarávaní, pretože pri zákazkách do určitého rozsahu nebude potrebná odborná spôsobilosť.