Turecko sa opäť stavia na nohy. Avšak postavenie je to vratké, aj keď podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) tento rok tamojšia ekonomika porastie asi o 2,5 percenta a v budúcom roku dokonca o 3,3 percenta.
Napríklad v prvom tohtoročnom štvrťroku miera nezamestnanosti v Turecku dosiahla 13 percent, najviac za posledných sedem rokov. A ešte koncom minulého roka hospodárstvo strácalo medziročne 1,8 percenta. Až za cenu obrích fiškálnych stimulov sa vláde podarilo ekonomiku stabilizovať a rast HDP potom v prvom štvrťroku tohto roka dosiahol päť percent.
Vláda v Ankare vyhlásila pre firmy daňové prázdniny, vrátane dočasného zrušenia spotrebnej dane.
Obdobne potom vláda tento rok dokapitalizovala úverový garančný fond, čo umožnilo poskytnúť tureckým spoločnostiam nové pôžičky za asi 50 miliárd dolárov, a dokonca na seba prevzala zodpovednosť za ich prípadné nesplácanie. Už teraz ale vo fonde zostáva len 19 miliárd. Inými slovami, turecká ekonomika sa drží nad vodou za cenu nemalého úsilia.
Čo pritom môže tureckému hospodárstvu veľmi uškodiť, sú napäté vzťahy s Nemeckom, ktoré je jeho najdôležitejším obchodným partnerom. Do Nemecka smeruje najväčšia časť tureckého vývozu, navyše v krajine pôsobí asi 6800 nemeckých firiem.
Turecko na vlastné nebezpečenstvo
Ročne do Turecka vyráža na dovolenku niekoľko miliónov Nemcov. Zatiaľ čo v roku 2015 predstavovalo 5,6 milióna nemeckých turistov celkom pätnásť percent všetkých návštevníkov Turecka, vlani ich prišlo už len 3,6 milióna.
A teraz by ich mohlo byť ešte menej. Vzťahy medzi oboma štátmi sa vyostrili po tom, ako pred pár dňami turecká polícia zatkla šesť pracovníkov medzinárodnej organizácie Amnesty International, vrátane nemeckého občana a bojovníka za ľudské práva Petera Steudtnera. Turci raziu odôvodnili tým, že zadržaní sú súčasťou širšieho sprisahania proti tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi, ktoré malo súvisieť s neúspešným minuloročným pokusom o puč.
Nemecké vládne špičky reagovali odporúčaním občanom, aby cesty do Turecka obmedzili, a ak tam pôjdu, tak na vlastné nebezpečenstvo.
"V poslednej dobe boli v niekoľkých prípadoch uvalené na Nemcov opatrenia obmedzujúce ich slobodu, ktorých dôvod ani trvanie nie sú pochopiteľné. V týchto prípadoch bola napriek medzinárodným právnym záväzkom čiastočne uprená konzulárna starostlivosť," sťažovalo si spolkové ministerstvo zahraničia.
Absurdné obvinenia
Celej situácii tiež neprispieva, že Turecko v máji obvinilo pred Interpolom celkovo 681 nemeckých firiem vrátane automobilky Daimler z financovania terorizmu.
Pred niekoľkými týždňami potom mali Turci odovzdať Berlínu zoznam 68 nemeckých spoločností, ktoré vinia z napojenia na islamského duchovného Fethullaha Gülena v USA, ktorému Ankara pripisuje zosnovanie vlaňajšieho pokusu o puč. V pondelok však médiá informovali, že Turci svoju žiadosť v Interpole formálne stiahli.
Zhoršenie vzťahov s Nemeckom teraz Turkom ešte viac komplikuje vlečúce sa vyjednávanie o pripojení k Európskej únii. Prielom napokon neprinieslo ani nedávne rokovanie predstaviteľov Európskej komisie s tureckými ministrami v Bruseli.
Eurokomisár pre susedskú politiku a rozšírenie Johannes Hahn, ktorý komisiu zastupoval spoločne so šéfkou diplomacie EÚ Federikou Mogheriniovou, podľa agentúry AP vyjadril "veľmi silné znepokojenie" nad zatýkaním v Turecku.
AP však zaznamenala, že turecký prezident Erdogan pred včerajším rokovaním v Bruseli pokračoval vo svojej protizápadnej rétorike. Vyhlásil okrem iného, že éra submisivního ustupovania Turecka pred každou požiadavkou Západu je preč.