Michaela prestala jesť mäso v pätnástich rokoch z etických dôvodov. Vďaka záľube v dobrom jedle sa stala populárnou blogerkou, ktorá oblažuje svojich čitateľov skvelými a chutnými vegánskymi receptami na blogu Božsky jedz, božsky ži. A pretože aj vegáni chcú mať kvalitné alternatívy k syrom, ktoré nepripomínajú chuťou a konzistenciou plasty, začala ich sama vyrábať. Ak bývate v Beroune a okolí, nič vám nebráni ochutnať ich.
Ako prebiehala vaša cesta k vegánstvu?
Najprv som zo stravy (v pätnástich rokoch) z etických dôvodov vynechala mäso. To je podľa mňa typický model u mladých ľudí. Až po tridsiatke som na základe všetkého, čo som vedela o zaobchádzaní so zvieratami v modernom poľnohospodárstve, začala zo stravy vyraďovať aj ostatné živočíšne produkty. A v posledných rokoch mám na to navyše aj zdravotné dôvody. Vyštudovala som okrem biológie na Karlovej Univerzite aj výživové poradenstvo a pozorne sledujem aktuálne výskumy, ktoré ma presvedčili, že rastlinná strava, ak je dobre vyvážená, je skvelou prevenciou civilizačných chorôb.
Čím ďalej tým viac sa hovorí o pozitívnom vplyve probiotík na tráviaci systém človeka a na jeho celkový stav. Veľa ich pochádza z kyslých mliečnych výrobkov. Môže ich človek získať aj z rastlinných zdrojov? Respektíve poskytne mu treba kyslá smotana z kešu alebo mandľový jogurt?
Probiotické kultúry sú vo vegánskych produktoch rovnaké ako v tých mliečnych, teda áno, samozrejme. Navyše ďalšie zdroje probiotík sú napríklad kimči (kvasená zelenina) alebo tempeh, kyslá kapusta a podobne, ktoré sú prirodzene rastlinné. Týchto potravín by sme mali jesť široké spektrum, aby sme druhovo rozširovali a posilňovali kmene priaznivých baktérií v našich črevách a mali zdravý mikróbiom. Ten je hlavným pilierom našej imunity.
Pokiaľ prijímame probiotiká z rastlinných zdrojov, získavame ďalší benefit v znížení záťaže tela mliekom. Mlieko by dospelá populácia vôbec nemala konzumovať. Niekoľko štúdií ukazuje, že konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov sa spoločne s genetickým faktorom a vírusovými infekciami podieľa na prepuknutí diabetu 1. typu.
Existujú štúdie, ktoré sa venujú prospešnosti vegánskej stravy aj u diabetikov. Ako môže to, že sa budem stravovať iba rastlinne, pomôcť práve pri cukrovke?
Veľmi! Ale bavíme sa iba o variante, že je vaša rastlinná strava výživovo hodnotná. Pokiaľ by bola napr. u diabetikov 2. typu zavedená pestrá diéta na báze rastlín (strukoviny, orechy, zelenina, ovocie, obilniny a pseudo obilniny) a bol by strážený kalorický príjem (aby nechudli kvôli preukázateľnosti výsledku), v porovnaní so stavom pred experimentom sa znížila potreba aplikácie inzulínu za 16 dní o viac ako polovicu. Polovica z kontrolnej skupiny sa dokonca zbavila inzulínu úplne – a to iba na základe toho, že jedli zdravú rastlinnú stravu.
U diabetikov 2. typu nie je problémom nedostatok inzulínu, ale neschopnosť buniek použiť ho na aktiváciu receptorov pre umožnenie vstupu glukózy do buniek. Akoby inzulín bol kľúč, ale niečo upchalo zámok. To „niečo“ je tuk. A to ako tuk z potravy, tak aj tuk presakujúci z tukových buniek tela späť do krvi. Roztáča sa tak koleso inzulínovej rezistencie.
Vedci preukázali, že čím nižší je tuk v strave aj v tele, tým lepšie inzulín pracuje.
V mnohých štúdiách sa potvrdzuje, že ľudia na vyváženej rastlinnej strave diabetom vôbec netrpia a v porovnaní s bežne sa stravujúcou populáciou majú nepatrnú pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie.
Je to dané okrem iného aj tým, že vegáni nebývajú obézni a obezita je jedným z hlavných faktorov vedúcich k prepuknutiu cukrovky 2. typu. Avšak výskum preukázal, že štíhlosť nie je všetko. Kontrolná skupina ľudí pravidelne konzumujúcich mäso, mlieko a vajcia s BMI v hladine ideálnej váhy mala veľmi vysokú hladinu voľne cirkulujúceho tuku v krvi, zodpovedajúcu veľmi obéznym ľuďom. A práve voľne kolujúci tuk v krvi extrémne narúša metabolizmus inzulínu, a teda zvyšuje riziko diabetu 2. typu.
A ďalším významným argumentom pre rastlinnú stravu u diabetikov je priamo dokázaná toxicita saturovaných tukov a LDL (škodlivého) cholesterolu na beta bunky pankreasu. Tieto bunky produkujú inzulín a zabíja ich tuk z mäsa, mlieka a vajec. Tuk z rastlín, teda rastlinné oleje pankreatické bunky neohrozujú.
Úlohu má mnoho ďalších faktorov, ako vysoká koncentrácia škodlivých látok v živočíšnych produktoch, násobne vyššia tučnosť mäsa ako v polovici minulého storočia a podobne. Ale to už by sme zabiehali zbytočne do detailov. Diabetici, ktorí prejdú na rastlinnú stravu, majú niekoľko týždňov nielen významne lepšie výsledky sledovaných markerov, ale súčasne sa aj subjektívne oveľa lepšie cítia vo svojom tele. Hovorí o zlepšení kvality života, zdravia aj nálady.
Na čo by si mali diabetici naopak dávať pozor v rastlinnej strave? Čo im môže skôr uškodiť?
Diabetes 2. typu môže byť zvrátený extrémnou redukciou kalorického príjmu. Avšak miesto hladovania je zdravou cestou jednoducho jesť lepšie a netrápiť telo nedostatkom kalórií a živín, pretože hladovanie je pre telo stres a u diabetikov je to riskovanie zdravia. Rozhodne si treba uvedomiť, že napríklad kokosový jogurt, hoci je veľmi lahodný a plný probiotík, je tučnejší ako mliečne smotanové jogurty. A teda pri snahe uzdraviť sa z diabetu 2. typu do jedálnička skraja patrí vo veľmi obmedzenom množstve.
Rovnako tak neodporúčam vysoko spracované výrobky, ako sú niektoré náhrady mäsa a párkov. Záleží ale samozrejme na zložení a technológii. Najčistejšou cestou je prirodzená strava, ktorá čo najviac vyzerá tak, ako narástla v prírode. Jedzte to, čo by spoznala vaša babička (fazuľu, tmavú múku, vlašské orechy, jablká). A vôbec sa nemusíte báť utrpenia! Dnešná doba je na toto skvelá a z rastlín uvaríte naozaj úplne všetko a pochutnáte si.
Ako najlepšie zaistiť vyváženú a pestrú stravu bez nutnosti študovať nutričné profily jednotlivých potravín? Je na to nejaký fígeľ?
Určite je najzásadnejšie zo stravy spočiatku nič nevyraďovať, naopak len pridávať to, čo je hodnotné. Tým nám prirodzene zostáva menej miesta na potraviny, ktoré chceme redukovať. Odporúčam denne zjesť všetky farby dúhy. Teda ovocie a zeleninu od červenej cez žltú k fialovej. Stačí vždy malá porcia, tak aby váš denný príjem ovocia a zeleniny, či už varené alebo surové, zabral polovicu všetkého, čo zjete. Tým budete telo zásobovať dostatkom antioxidantov na boj s chorobami a na obnovu buniek.
Ďalej si strážte, aby štvrtina vášho denného príjmu potravy tvorili bielkoviny, ideálne rastlinné (napr. tofu, fazuľa, orechy, šošovica, cícer, tempeh, granola s quinoou či amarantom). Fazuľa by z protektívnych dôvodov mala byť v strave denne, napríklad vo forme nátierok, burgerov, v šaláte atď. Ostatné zdroje bielkovín je potrebné striedať, a nie sa upnúť iba k sóji.
Ak chce diabetik skúsiť jesť iba potraviny neživočíšneho typu, vyplatí sa mu konzultácia s odborníkom na výživu?
To celkom určite. Alebo môže ísť dlhšou cestou a načítať si dostupné štúdie a výskumy sám zo zahraničných zdrojov. V slovenčine majú informácie vždy sklz, alebo úplne chýbajú. Tomu však treba venovať veľa času. Rovnako aj objavovanie chuťovo uspokojivých receptov, ktoré diabetikovi sadnú. To všetko vám odborník ušetrí.
https://www.diastyl.cz/rozhovor-o-veganstvi-pri-diabetu-jsme-pohovorili-s-odbornici-michaelou-levickovou/