Pre odborníkov je imunitný systém zložitý, dodnes neúplne prebádaný zázrak. Je to komplikovaný súbor zlúčenín, buniek a orgánov, ktoré koordinujú obranu tela proti útokom baktérií a vírusov, parazitov i húb. Úlohou imunitného systému je zabrániť všetkým týmto drobným útočníkom poškodiť organizmus.
Imunitný systém má k dispozícii mnoho prostriedkov, ako ich vyhľadať a zneškodniť. Kontroluje dokonca i vznik nádorových buniek a veľmi rýchle ich ničí. To všetko dokáže vďaka nesmierne zložitej dynamickej komunikačnej sieti, v ktorej milióny ochranných buniek si vzájomne prenášajú informácie viacerými smermi. Akonáhle imunitné bunky dostanú výstražnú informáciu o útočníkovi, začnú produkovať množstvo biologicky účinných zlúčenín. Tieto látky regulujú rozmnožovanie ochranných buniek, mobilizujú ďalšie bunky a nasmerujú ich na ohrozené miesta tela. Oslabenie imunitného systému ohrozuje existenciu organizmu a podieľa sa na výskyte všetkých typov infekčných ochorení, rôznych druhov rakoviny, cievnych porúch a mnohých zápalových ochorení vrátane artritídy. AIDS je typickým príkladom, ako rozpad imunitného systému vedie k smrti zasiahnutého jedinca.
Tragický omyl
Za určitých okolností sa imunitný systém pomýli a začne pokladať telu vlastné bunky za cudzie a napadne ich tak, ako keby išlo o škodlivého útočníka. Výsledok takého omylu býva tragický a súborne sa nazýva autoimúnne ochorenia. Rozpoznávací aparát imunitného systému sa zrúti a telo začne produkovať T-bunky a protilátky útočiace proti vlastným orgánom tela. Výsledkom je viacero závažných ochorení. T-bunky, ktoré napádajú bunky pankreasu a ničia jeho schopnosť produkovať inzulín, zapríčiňujú vznik diabetu 1. typu. Omylom vytvorená protilátka označená ako reumatoidný faktor zapríčiňuje vznik reumatoidnej artritídy. Chyby imunitného systému môžu vyvolávať niektoré vírusy, škodlivé cudzorodé látky a dokonca i telu vlastné hormóny. Autoimunitné ochorenia sú častejšie u žien než u mužov. Ďalším významným faktorom sú chybné dedičné informácie, prenesené poškodenou deoxyribonukleovou kyselinou z rodičov na deti.
Nové poznatky o alergických ochoreniach
Vieme, že niektoré formy artritídy a cukrovky sú autoimúnne ochorenia. Aj v prípade alergie ide o omyl imunitného systému. Jeho reakcia na telu neškodné látky ako domáci prach, roztoče, peľ ambrózie či rôznych tráv alebo mačacia srsť je neprimerane silná. Najbežnejší typ alergickej reakcie sa objaví, keď imnitný systém odpovedá na falošný poplach. U alergického jedinca normálne neškodný materiál, napr. drobné, pod mikroskopom krásne peľové zrnká chybne považuje za škodlivé a zaútočí.
Modrá ruža
Veľmi zjednodušene možno povedať, že antigénom aktivované biele krvinky začnú v citlivom jedincovi produkovať veľký počet molekúl imunoglobulínu E (IgE). Tieto molekuly sa naviažu na žírne bunky, ktoré sú súčasťou imunitného systému a vyskytujú sa v pľúcach, koži, jazyku, výstielkách nosa a črevného traktu. Pri veľkom zväčšení majú tvar krásnej modrej ruže. Aktivované žírne bunky začnú produkovať histamín a iné zápalové látky, ktoré spôsobujú rozšírenie ciev, vylučovanie hlienu, stimuláciu nervového systému a kontrakciu hladkého svalstva. Konečným dôsledkom je prejav alergie ako senná nádcha a v najhoršom prípade astmatický záchvat alebo anafylaktický šok.
Diabetes a astma
Senná nádcha znepríjemňuje, ale neohrozuje život. Najviac je rozšírená v ekonomicky vyspelých krajinách, napr. v USA postihuje až jednu pätinu obyvateľstva. Oveľa závažnejšie je, ak žírne bunky začnú produkovať histamín a ďalšie zápal podporujúce látky v prieduškách. Pri astmatickom záchvate vzniká v pľúcach kŕč hladkých svalov. Zápalová reakcia vyvolá opuch sliznice, ktorá začne produkovať hlien upchávajúci priedušky. Narušená výmena vzduchu medzi vonkajším prostredím a pľúcnymi mechúrikmi vyvolá nedostatok kyslíka v celom organizme, čo vedie k pocitu dusenia.
Zvyšuje diabetes výskyt alergií?
Pretože diabetes 1. typu a alergie patria do spoločnej skupiny autoimunitných ochorení, vyskytli sa obavy, že diabetici 1. typu budú mať aj častejší výskyt alergií. Súčasný výskum však dokázal, že existujú dva typy T-lymfocytov, z ktorých jeden má na svedomí diabetes a druhý alergie. Dvanásťročný kanadský výskum zachytil vyše 125 000 domácností a dokázal, že výskyt diabetu 1. typu nezávisel na tom, či sa v rodine vyskytovala alebo nevyskytovala alergia. Niekedy sa však u diabetikov užívajúcich inzulín môže prejaviť alergia na latex, ktorý sa nachádza v injekčných striekačkách alebo gumových uzáveroch.
Viac obozretnosti
Paradoxne ohrozuje astma viac diabetikov 2. typu. V Kalifornii preskúmali údaje od vyše 293 000 diabetikov 2. typu a porovnali ich s kontrolnou skupinou vyše 552 000 osôb, ktorí mali síce vyšší tlak, ale nemali diabetes. Sofistikovaná štatistická analýza, ktorá vzala do úvahy veľa dalších okolností, ukázala, že astma sa vyskytovala pri 4,5 % diabetikov a iba pri 2,9 % kontrolných osobách. Tieto údaje dokazujú, že diabetici musia sledovať prvé prejavy astmy dôkladnejšie ako zdraví ľudia.
Život na polovičný dych
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že na svete žije viac ako 100 miliónov ľudí, pre ktorých dýchanie nie je úplne bežnou súčasťou života. Na následky astmy zomiera ročne takmer 200 000 ľudí. Odhaduje sa, že na Slovensku žije približne 3 % dospelých a 10 % detských pacientov s astmou. Odborníci radia, aby každý človek, a najmä diabetik, ktorý pozoruje u seba či dieťaťa príznaky astmy, navštívil odborníka. V 60-tych rokoch minulého storočia sa podstatne zlepšila farmaceutická kontrola astmy, pretože sa zdokonalili inhalačné pomôcky a začali používať práškové formy liekov, najmä kortikosteroidov, ktoré sa inhaláciou cielene dostávajú do priedušiek astmatika. Väčšine záchvatov možno predísť životosprávou. Byt treba zbaviť prachu a nevychádzať von počas peľovej sezóny. Zanedbanie astmy môže spôsobiť smrť. Ak však astmatik, rovnako ako diabetik dobre spolupracuje s lekárom, pri vhodnej liečbe môže žiť aktívnym a plnohodnotným životom.
RNDr. Emil Ginter, DrSc.
Foto: www.fotolia.com