Pred konzultáciou s lekárom mi zavolala zdravotná sestra s niekoľkými rýchlymi otázkami. „Cítili ste sa v poslednom čase depresívne?“ Nie! povedal som sebavedome, aj keď som sa počas pandémie trápil otázkami, čo bude s nami ďalej. Mám rodinu, dve malé deti. „Skvelé! To radi počúvame!“ odpovedala sestra. V tej chvíli som sa cítil hrdý, že je so mnou taká spokojná! Ale prečo som tak rýchlo povedal takú príšernú lož?
Problém klamstva je hlboký
Problém klamstva o našom zdraví je hlboko zakorenený. Lekárske či zdravotné klamstvo má viacero podôb a má rôzne motivácie a dôsledky. „Z nášho výskumu vieme, že ľudia nehovoria svojim lekárom pravdu,“ hovorí. Angie Fagerlinová, PhD., profesorka vied o populácii na Univerzite v Utahu.
Jedna štúdia, ktorej je Fagerlinová spoluautorkou a je publikovaná v JAMA Network Open, analyzovala odpovede na prieskum od viac ako 4 500 ľudí a ich úprimnosť v súvislosti s bežnými otázkami o ich zdravotných návykoch, liečebných postupoch a skúsenostiach s ich lekárom.
Podľa štúdie 60 až 80 % pacientov v rôznom období priznalo, že buď zatajovali, alebo, naopak, preháňali informácie súvisiace s ich vlastným zdravotným stavom. Viac ako tretina opýtaných uviedla, že svoj nesúhlas s lekárskymi predpismi tají. Takmer rovnaký počet ľudí predstieral, že rozumie liečbe, aj keď to tak nebolo. A každý piaty opýtaný nepriznal nezdravú stravu alebo zanedbávanie pohybu či neužívanie liekov na predpis. O rozsahu fajčenia a dávkach alkoholu či drog nie je potrebné hovoriť. Ľudia, samozrejme, často radšej zatajujú alebo znižujú mieru škôd na svojom tele.
Prečo lekárom klameme?
„Najčastejšou odpoveďou od 82 % pacientov bolo, že nechceli byť lekárom súdení alebo poučovaní o svojom správaní,“ hovorí Fagerlinová. Ba čo viac, 76 percent uviedlo, že nechcú vedieť, že to, čo robia, je škodlivé, zatiaľ čo 61 percent uviedlo, že sa hanbia.
Ďalšia štúdia od Fagerlinovej a kolegov, publikovaná v roku 2019, analyzovala odhalenie extrémnych a niekedy život ohrozujúcich problémov, ako sú depresia, samovražedné sklony, zneužívanie či sexuálne násilie. Jedna štvrtina o tom nepovedala svojmu lekárovi do značnej miery kvôli rozpakom, strachu, že bude negatívne posudzovaná. Tiež sa chceli vyhnúť tomu, aby tieto informácie boli uvedené v ich zdravotnom zázname, alebo sa domnievali, že im lekár nemôže pomôcť.
To je však všetko podľa Fagerlinovej kontraproduktívne. „Snažíme sa vyhľadávať lekársku pomoc a potom aktívne bránime našim lekárom v poskytovaní riadnej, komplexnej starostlivosti, pretože nás znepokojuje, ako nás vnímajú,“ poznamenáva s tým, že to nemusí dávať logiku, ale je to bežné.
„Ľudia majú tendenciu rešpektovať svojich lekárov a chcú, aby si o nich mysleli len to dobre. Nechcú urobiť niečo, čo by poškodilo tento vzťah alebo vnímanie,“ hovorí. A to je hlavný dôvod, prečo ľudia môžu klamať, aby sa vyhli odsúdeniu alebo cenzúre, a aby si zachovali sebaúctu alebo dobrú povesť.
Klamaním si nepomôžeme
Pacienti zamlčovaním niektorých informácií alebo klamaním lekárom sami vystavujú nezriedka ohrozeniu zdravia i života. Aj keď je v takýchto prípadoch vina na pacientovi, autori štúdie vyzývajú na jej pochopenie aj lekára.
Tí by sa podľa nich mali snažiť, aby pacienti boli pri komunikácii v pohode a boli k nim otvorení. „Keď si uvedomíme, aké je to časté, môžeme pacientom uľahčiť, aby zdieľali s lekármi svoje obavy,“ povedal spoluautor štúdie profesor Brian Zikmund-Fisher z univerzity v Michigane.
Lekári by mali s pacientmi hovoriť otvorene. „Všetko vychádza zo spôsobu komunikácie – hlavne u pacienta, ktorého nepoznáte. Uvoľnenie pacienta je kľúčové,“ dodáva profesor.
Hoci spomínané údaje sú pre výskumníkov a lekárov ohromujúce, v skutočnosti sú možno ešte horšie. Účastníci totiž mohli svoje odpovede korigovať skôr k výsledku, že lekárom neklamú. To znamená, že počet „klamárov“ môže byť ešte vyšší.
Klamaním alebo zatajovaním o zdravotnom stave si nepomôžeme. Lekár tak nemusí správne reagovať. „Napríklad nebude vedieť, ako vám zmeniť lieky, ak máte problémy, nebude vedieť, ako hľadať liekové interakcie, ak zamlčíte užívanie liekov, alebo vás nebude môcť odporučiť na ďalšie vyšetrenie,“ hovorí Fagerlinová.
Pritom nie je to celkom tak, že by sme nechceli hovoriť pravdu. Práve naopak. Výskum ukazuje, že ľudia sú ochotní byť otvorení a úprimní, bráni im v tom strach zo stigmatizácie alebo z toho, že k nim bude mať lekár negatívny postoj.