Na Slovensku má vysoký krvný tlak, tzv. hypertenziu 35 až 40 % dospelých ľudí, v populácii nad 55 rokov ich je viac ako 50 %. Náklady na jej liečbu tabletkami sú obrovské, existuje však možnosť hypertenziu redukovať jednoduchým opatrením – menej soliť.
Dospelý človek potrebuje denne prijať 2 – 4 g soli (NaCl) za 24 hodín, samozrejme, jej príjem závisí aj od stupňa fyzickej aktivity. „V súčasnosti človek prijíma 10 až 15 g soli denne, teda niekoľkokrát viac, ako je potrebné a to sa prejaví na výške krvného tlaku,“ konštatoval doc. MUDr. Štefan Farský, predseda Slovenskej ligy proti hypertenzii.
Priamy vzťah
Zvyšovanie krvného tlaku spôsobuje sodík (Na), pretože viaže vodu. Tá sa drží v cievach a spôsobuje v nich väčší objem. Pritom vzťah medzi príjmom sodíka a výškou krvného tlaku je priamy a progresívny. Až 75 % konzumnej soli pochádza zo spracovaných potravín, zvyšných 25 % môže ovplyvniť človek vo svojej kuchyni.
Ako horný limit pre prevenciu a liečbu hypertenzie sa celosvetovo stanovila maximálna hodnota 6 g pre dospelých, pre deti menej, napríklad vo veku 3 – 6 rokov do 3 g na deň. Redukovaný príjem sodíka totiž znižuje riziko hypertenzie o 20 % a zároveň brzdí vzostup systolického tlaku so zvyšujúcim sa vekom. „Dnes sa už aj u starších ľudí snažíme dosiahnuť cieľové hodnoty tlaku pod 140/90 mmHg,“ hovorí Š. Farský.
Zvýšený príjem soli zvyšuje:
● krvný tlak
● riziko mozgovo-cievnej príhody, lebo soľ ovplyvňuje priamo cievnu stenu
● srdcové zlyhanie, ktoré je v 50 % zapríčinené hypertenziou
● riziko rakoviny žalúdka
● riziko osteoporózy
● zhoršuje príznaky bronchiálnej astmy
6 g soli obsahuje necelé 4 g sodíka
Výsledky v krajinách EÚ
Výskumníci vo Veľkej Británii a Írsku zistili, že pri zníženej spotrebe soli o 1 g sa každý rok zachráni 7000 životov. Redukcia príjmu o 15 % celosvetovo tak zachráni približne milión ľudských životov za jeden rok. „V porovnaní s efektivitou liekov sú to neporovnateľne lepšie výsledky,“ poznamenal doc. Farský. Výborné výsledky v redukcii soli má aj Fínsko. Za posledných 30 rokov sa im podarilo klesnúť až o 30 – 35 % a zároveň v populácii vo veku do 65 rokov poklesla úmrtnosť na mozgovo-cievne príhody a koronárne choroby o 75 – 80 %. Opačná situácia nastala v USA, kde sa príjem soli zvýšil a v dôsledku toho narástla obezita. „Je dokázané, že slané jedlá vyvolávajú smäd a chuť na sladké nápoje bohaté na kalórie,“ vysvetľuje lekár.
Soľ, obezita, diabetes
Od obezity je už veľmi blízko k diabetu, ktorý je spolu s hypertenziou často súčasťou metabolického syndrómu. „A navyše diabetici veľmi ťažko dosahujú cieľové hodnoty krvného tlaku. Musia potom užívať veľa liekov a tlak aj tak nemajú taký, ako by mali mať. Je však zaručené, že keď diabetik prestane menej soliť, zníži sa mu aj krvný tlak,“ hovorí doc. Farský. Vo veľkých štúdiách sa zistilo, že neliečená hypertenzia je pre diabetikov hlavným rizikovým faktorom zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti na srdcovo-cievne a mozgovo-cievne choroby.
Viete, že...
aj malá redukcia krvného tlaku v populácii, napríklad len o 2 mm/Hg vyvolá pokles úmrtnosti na mozgovo-cievne príhody a koronárne choroby srdca o 3 %?
Dôležité!
Podľa doc. Farského je najdôležitejší vplyv soli na detskú populáciu. Čím viac soli príjmu, tým majú vyšší systolický tlak a zároveň majú väčší sklon k vývoju hypertenzie v dospelosti.
Efektívne riešenia
Podľa Š. Farského by bolo efektívne, keby sa obmedzila konzumácia potravín, v ktorých je veľa soli a znížil sa obsah soli vo výrobe a v reštauráciách o 50 % - to je cieľ Slovenskej ligy proti hypertenzii na najbližších 10 rokov. Zámerom ligy proti hypertenzii je stanovenie cieľových hodnôt soli pre jednotlivé skupiny potravín. Jej snahou je zabezpečiť, aby sa obsah soli povinne deklaroval na potravinárskych výrobkoch. Jednou z možností, ako k správnemu účelu dopomôcť, je nepridávať soľ do jedál počas prípravy a nevykladať soľničku na stôl počas stolovania. Dôležitá je podľa Farského aj edukácia obyvateľstva a pravidelná kontrola sodíka v moči.
(ivk)
Foto: www.fotolia.com