Pani Boženka pracovala dlhé roky v kuchyni. Zostala v nej pomáhať aj ako dôchodkyňa, aby si privyrobila a aby bola, ako mala vo zvyku hovoriť, „v pohybe“. Ako diabetičke jej to lekár dokonca odporúčal, hoci mal na mysli trochu inú druh fyzickej aktivity ako zvŕtanie sa v kuchyni. Pani Boženka totiž celý deň stála na nohách a v kuchyni sa prakticky sa nezastavila. O kompenzácii diabetu mohla hovoriť len ťažko. Sem-tam si čosi hodila do úst, aby nebola úplne vyhladovaná. Jej režim, dohodnutý s diabetológom, dostával teda poriadne zabrať. Domov prišla vždy unavená, zjedla čo chladnička dala a už len relaxovala pri televízore s vyloženými nohami. Práve tie dostávali počas dňa poriadne zabrať, no na kontrolu chodidiel napriek tomu pani Boženka akosi zabúdala...
Jedného dňa si všimla, že jej černie palec na nohe. Nenapadlo ju, že je to zlé znamenie. Hoci ju premkol zlý pocit, rozhodla sa to radšej tajiť. Nechcela sa priznať ani svojim deťom, pretože černejúci prst považovala za hanbu. Bežať s tým k lekárovi? V žiadnom prípade. Iste by ju napomínal a prehováral jej do duše. Čo ak by ju chcel liečiť a ona by prišla o prilepšenie k dôchodku? To radšej nie.
Ako podľa vás skončil príbeh pani Boženky? Aj keby sme radi boli optimistický, v tomto prípade sa to nedá. Trvalo to nejaký čas, no keď sa situácia zhoršovala, pani musela zájsť k lekárovi. Žiaľ, už bolo neskoro. Lekár videl riešenie už len v amputácii. Smutné, ale nie výnimočné. Takýchto prípadov je, žiaľ, veľmi veľa. Ako im predchádzať? Predovšetkým nezabúdajte na dobrú kompenzáciu a samokontrolu svojich chodidiel. Môžete tak predísť veľkým problémom. O kontrolu bez hanby požiadajte aj svojho lekára. Ide predsa o vaše nohy!
Mňa sa to (ne)týka
Diabetik, ktorý sa cíti v poriadku a ktorého sa problém diabetickej nohy netýka, možno berie túto komplikáciu ako hrozbu, no stále si hovorí „veď to nie je o mne“. Mal by si však uvedomiť, že situácie sa môže kedykoľvek zmeniť. Cievny systém diabetika starne dvojnásobne rýchlejšie ako cievny systém človeka, ktorý cukrovku nemá. Treba preto počítať s tým, že tento fakt sa na zdravotnom stave diabetika prejaví.
Z malej ranky veľký problém
Mnoho pacientov svoj stav bagatelizuje a to je najhoršie. Neraz však stačí, že prepotená ponožka sa v topánke skrčí, celý deň tlačí na jedno miesto na chodidle, vytvorí sa ranka a zárodok problému je na svete. Diabetickej nohe treba preto predchádzať, kým je čas. Kontrola nôh je to najmenej, čo človek s diabetom môže pre seba spraviť. Mnohí skúšajú pokútnu samoliečbu a tým si často poškodia. Rana im mokvá, nehojí sa. Existujú prípady, keď diabetikovi hrozí amputácia a nakoniec sa nohu podarí zachrániť, na to by sa však žiaden diabetik spoliehať nemal.