Marcello Mastroiani je mnohými považovaný za najlepšieho talianskeho herca všetkých čias. Hral v 143 filmoch, bol 3-krát nominovaný na Oskara a viac než tri desaťročia bol medzinárodne uznávanou filmovou hviezdou. Jeho typický smutný a podmanivý pohľad často povedal viac, než akékoľvek dialógy. Svoje zdravie však nebudoval rovnako poctivo ako svoju kariéru. Denne fajčil 60 cigariet a rád si aj vypil.
O živote Marcella Mastroianniho s diabetom nie je dostupných veľa podrobností, snáď len základná informácia, že cukrovku mal. Okrem toho je známe, že touto diagnózou trpel aj jeho otec, ktorý v dôsledku chronických komplikácií oslepol. Nevidel preto ani jeden film svojho úspešného syna.
Filmový fanúšik od detstva
Marcello Vincenzo Domenico Mastroianni sa narodil 28. septembra 1924 v mestečku Fontana Liri do chudobnej rodiny stolára a zamestnankyne banky. Divadlo a film ho zaujímalo už ako malého chlapca. Od 15 rokov sa ako komparzista objavoval v dielach vtedajších slávnych režisérov, ako napríklad v snímke Marionette (1939) Carminea Galloneho. Z rodiny nebol jediný, kto prechovával vášeň pre strieborné plátno. Jeho brat Ruggero sa uplatnil ako filmový strihač. Štúdiá Mastroianniho paradoxne vôbec nesmerovali k hereckej kariére. Maturoval na stavebnej priemyslovke, potom pár rokov pracoval ako stavebný odborník. Na rímskej univerzite sa zapísal na fakultu ekonomických a obchodných vied. Štúdium si platil z peňazí, ktoré si zarobil ako kreslič v geografickom vojenskom ústave vo Florencii.
Utiekol z väzenia
Počas 2. svetovej vojny bol v nacistickom väzení, no podarilo sa mu ujsť a skryť v Benátkach. Tesne po vojne prijal miesto účtovníka. Po večeroch vystupoval na javisku Univerzitného divadelného klubu. V roku 1948 v ňom hral po boku manželky režiséra Federica Felliniho - Giulietty Masinovej v komédii Lea Ferrera Angelica. Ešte v ten istý rok získal profesionálne divadelné angažmá. V tej dobe hral niekoľko náročných divadelných úloh v drámach Električka do stanice túžba, Smrť obchodného cestujúceho, Ujo Váňa, Tri sestry.
Pracovitý leňoch
Aj napriek svojej povestnej lenivosti natočil Mastroianni neuveriteľných 143 hraných filmov a 16 filmových dokumentov. Jeho zjav a sympatický výraz sa výborne hodil na typy chudobných, ale poctivých, príjemných a veselých mužov, ktorí s úsmevom riešia existenčné problémy. Tento typ postavy bol v povojnovej Európe veľmi žiadaný a Mastroianni ho s ľahkosťou zvládal. Zlomom v jeho filmovej kariére bol film Biele noci (1957), kde si zahral postavu zasneného Mária, osamelého a nesmelého úradníka. Táto rola bola pre neho prechodom k novému typu postáv. Presvedčil ňou režisérov, že je použiteľný i inak než v komédiách a sentimentálnych historkách.
Kultový Sladký život
Rozhodujúci obrat v kariére Mastroianniho prinieslo jeho stretnutie s režisérom Federicom Fellinim, ktorý mu zveril hlavnú úlohu v kultovom filme Sladký život (1960). Zaujímavosťou je, že pôvodne mal hlavnú postavu hrať vtedy už slávny americký herec Paul Newman. Režisér sa však rozhodol pre „všednú tvár“ a vo vtedy málo známom Mastroianim videl ideálneho predstaviteľa svojich filmov. Sladký život je považovaný za majstrovskú meditáciu o problémoch vtedajšieho človeka z vyššej spoločnosti. Priniesol nebývalý úspech, ale aj kontroverzie. Kým v konzervatívnom Taliansku vyvolal nevídaný škandál a od katolíckej cirkvi získal verdikt zakázaného filmu, na festivale v Cennes bol ocenený Zlatou palmou. Nočná scéna hlavného hrdinu v známej fontáne di Trevi sa stala doslova kultovou. Sladký život bol začiatkom doživotného priateľstva Mastroianniho a Felliniho. „Marcello - to som vlastne ja,“ vyhlásil režisér.
3-krát a nič
Mastroianni bol 3-krát nominovaný na Oskara. Prvú z troch nominácií získal za úlohu vo filme Rozvod po taliansky (1961). Túto rolu si musel od režiséra Pietra Germiho doslova vyžobroniť. Ten však nakoniec určite neoľutoval, že ho obsadil. So skvelou Sophiou Lorenovou hrali manželov, ktorí sa nenávidia a milujú zároveň. Na cenu akadémie ho nominovali aj za tragikomédiu Zvláštny deň (1978). Tretia nominácia bola za melodrámu Oči čierne (1988), ktorá bola adaptáciou Čechova v réžii Nikitu Michalkova. Ani jedna z nominácií mu však víťazstvo a sošku nepriniesla. Záujem o jeho prácu spoza oceánu ho nepresvedčil o kariére v Hollywoo¬de. Mastroianni zostal až do konca verný Taliansku a starému kontinentu.
Taliansky Don Juan
Mastroianni je často označovaný za najznámejšieho talianskeho Dona Juana. Sám však nechápal, ako sa mohol stať sexsymbolom. „Mám chudé nohy, v mojej tvári nie je žiadna sila ani odhodlanie," povedal. Napriek tomu bol do úloh milovníkov obsadzovaný často a to po boku najkrajších herečiek vtedajšej doby. Zahral si s kráskami ako Claudia Cardinale, Nastassja Kinski či Jeanne Moreau. Niektoré z filmových partneriek mu neodolali ani po skončení natáčania. Hovorí sa, že po rozchode s Faye Dunawayovou¬ ju ako ohrdnutú milenku utešovala dokonca sama Mastroianniho manželka Flora, s ktorou má dcéru Barbaru (nar. 1950). Posledných 20 rokov života žili s manželkou oddelene. Napriek tomu sa nikdy nerozviedli a ostali dobrými priateľmi. S herečkou Catherine Deneuve tvorili pár v rokoch 1971-1975 a mali spolu dcéru Chiaru (1972).
So Sophiou Lorenovou
Sophia Lorenová, s ktorou hral v dvanástich filmoch a s ktorou podľa filmových historikov vytvorili klasický taliansky pár, tvrdí, že ich partnerstvo bolo také dokonalé, že svoje výstupy vôbec nemuseli skúšať. Scény z filmov ako Manželstvo po taliansky či Včera, dnes a zajtra núkali špekulácie o romanci, ale Mastroianni ich vždy popieral. K známym filmom, kde si tieto hviezdy zahrali spolu patrí aj Pret-a-porter (1994) Roberta Altmana. To už Mastroianni vedel o svojej zákernej chorobe, rakovine, a úzkostlivo ju pred celým svetom tajil.
Smrť velikána
Mastroianni, ktorý trpel rakovinou pankreasu, zomrel 19. decembra 1996 v Paríži. O jeho chorobe sa verejnosť dozvedela až po jeho smrti. V Taliansku, kde ho považovali za jedného z posledných velikánov zlatej éry talianskej kinematografie, za ním smútili davy ľudí. V Ríme na jeho pamiatku stlmili svetlá a zastavili fontánu Di Trevi, čím si uctili slávnu scénu z filmu Sladký život.
(tot)
Foto: internet