A to aj v prípade, že sa po jeho marcovom odchode z Kremľa nový prezident vzbúri. „Parlament môže prelomiť veto prezidenta, ak bude mať ústavnú väčšinu,“ vysvetlil pre HN analytik Alexander Duleba.
Západ Moskve neverí
Najsilnejší muž najväčšej krajiny sveta zatiaľ mlčí o tom, aké má plány po odchode z Kremľa.
V minulosti však už niekoľkokrát naznačil, že by sa mohol posadiť do premiérskeho kresla. Časť ruskej opozície a Západu tvrdí, že si parlamentom nechá odhlasovať presunutie rozhodujúcich právomocí z Kremľa do úradu vlády.
Takýto scenár však Putin odmieta. „Stál som na čele kandidátky, a tak je výsledok prejavom dôvery verejnosti,“ vyhlásil včera.
Strach zo studenej vojny
Svet však vôbec nie je presvedčený o úprimnosti demokracie podľa Putina. Obáva sa toho, že Rusko nastupuje na cestu k diktatúre, akú si pamätá z čias Stalina či Lenina. Zo západnej pologule počuť čoraz hlasnejšie slová o hrozbe novej studenej vojny. „Toto neboli voľby, ale referendum o prezidentovi,“ povedal včera v Moskve prvý muž Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Göran Lennmarker.
Obavy z ďalšieho vývoja v Rusku máme aj my. „Minister zahraničných vecí Ján Kubiš s poľutovaním zobral na vedomie správu pozorovateľov Rady Európy, že voľby v Rusku neboli spravodlivé a neboli v súlade s celým radom európskych záväzkov a štandardov,“ informoval HN tlačový odbor rezortu slovenskej diplomacie.
| | Viac o téme nájdete v utorňajších Hospodárskych novinách. |