Flámi sa chcú od Vladimíra Mečiara a Václava Klausa priučiť, ako sa delí štát. Oboch dlhoročných vrcholových politikov a strojcov rozdelenia Československa požiadal o rozhovor redaktor flámskej televíznej siete VRT Tom Van de Weghe.
Flámsky novinár bol zvedavý na udalosti, ktoré predchádzali deleniu spoločného štátu Čechov a Slovákov, ako aj na samotný proces rozdelenia. Trojdielny reportážny dokument odvysielala stanica Canvas od utorka do štvrtka.
Priamu odpoveď na otázku, či Belgicko rozdeliť alebo nie, však Mečiar novinárom nedal. "Odpoveď na túto otázku si musia nájsť Flámi a Valóni. S Belgickom máme veľmi dobré vzťahy, a pamätám si, ako prišiel ku mne belgický veľvyslanec tesne po vzniku samostatného Slovenska a okrem podpory a gratulácii k pokojnému priebehu mi povedal, že sme pustili do Európy vírus - vírus nekonfliktného osamostatňovania sa," cituje Mečiara webstránka ĽS-HZDS.
Delenie štátu je v desaťmiliónovom Belgicku, ktoré obývajú frankofónni Valóni a po holandsky rozprávajúci Flámi horúcou témou. Politická nestabilita priviedla belgických žurnalistov a politikov k príkladu bezproblémového rozdelenia Československa v priebehu roka 1992.
Mečiar a Klaus sa po rozpade spoločného štátu stali prvými predsedami vlád novovzniknutých krajín. Kým Klaus sa napokon stal českým prezidentom, Mečiar pri rovnakom úsilí dva razy neuspel. Jeho strana sa však po ôsmich rokoch v opozícii stala súčasťou vládnej koalície.
V popredí sporu Flámov a Valónov sú, podobne ako to bolo v Československu, ekonomické otázky, keďže bohatšie Flámsko na severe nechce doplácať na o čosi chudobnejších Valónov.
StoryEditor