Poľnohospodári môžu už od 1. apríla podávať na Pôdohospodársku platobnú agentúru žiadosti o priame platby. V prípade, že tak nestihnú urobiť do 21. apríla, bude sa im za každý deň omeškania odpočítavať jedno percento z celkovej sumy, ktorú si uplatňujú. Posledným termínom na podanie žiadosti je 16. máj. Okrem toho si môžu farmári nárokovať aj platby v znevýhodnených oblastiach, platby na plodiny pestované na ornej pôde, tabak, chmeľ i osobitnú platbu na cukor.
Návrh na zvýšenie podpory
Štátny rozpočet počíta s podporou priamych platieb na tento rok takmer za 7,5 miliardy korún, čo je 54 percent z úrovne v starých členských krajín EÚ. Ďalšie tri miliardy korún podľa ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona tvorí podpora znevýhodnených oblastí a platby na cukor. Simon však navrhuje aspoň mierne zvýšiť balík peňazí o 200 miliónov korún zo zisku Slovenského pozemkového fondu. Dostali by sme sa tak na 55,5-percentnú úroveň EÚ15, na porovnanie -- v Česku, Poľsku a Maďarsku dostanú poľnohospodári podporu až vo výške 65 percent úrovne starých členských krajín. Ich kolegovia zo Slovenska považujú súčasnú výšku dotácií za neprijateľnú, podľa nich už nedokážu našim susedom konkurovať. O Simonovom návrhu však ešte musí rozhodnúť vláda.
Skorší termín
Skorší termín podávania žiadostí sa tento rok bude vzťahovať aj na podporu farmárov z domácich zdrojov. Tie sa vlani uzatvárali na jeseň, v tomto roku sa posunul termín uzávierky už na koniec júla. Podľa Simona sa to bude týkať žiadostí na podpory poistných zmlúv, skladiskové záložné listy, podporu plemien historického významu a prvýkrát sa o dotáciu môžu uchádzať aj chovatelia prasníc zapísaných v plemennej knihe. Na domácu podporu má rezort vyčlenených 395 miliónov korún.
Podľa hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislava Nemca, včasnejším podávaním žiadostí ostane viac času na ich vyhodnotenie i odstránenie prípadných nezrovnalostí. Naopak, predseda bratislavskej regionálnej agrárnej komory a Poľnohospodárskeho družstva v Šenkviciach Karol Motyka nepovažuje skoršie podávanie žiadostí za výhodu. "Vegetácia sa kvôli dlhej zime posunula, nevieme, či budeme musieť niektoré plodiny vyorať a čo kde zasejeme," uviedol pre HN. Žiadateľ, ktorému poveternostná situácia neumožňuje včas zasiať, by mal podľa Simona takúto skutočnosť uviesť v svojej žiadosti.