Mestské zastupiteľstvo Bratislavy schválilo vyrovnaný rozpočet mesta na tento rok vo výške 9,8 mld. SK. To, že sa tak stalo až v prvej polovici marca tohto roka, spôsobil blížiaci sa termín splatnosti 3,6 mld. Sk dlhu, ktorý musí mesto splatiť do 18. augusta. Magistrát mesta pripravil návrh reštrukturalizácie dlhu, na ktorý reagoval v príjmovej a vo výdavkovej časti aj rozpočet Bratislavy. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách môžu samosprávy v jednom roku prijať úvery nad 75 mil. Sk len so súhlasom ministerstva financií. Avšak do tejto sumy sa nezapočítavajú úvery, ktoré nezvýšia celkové zadlženie. Preto nové vedenie mesta, ktoré kritizovalo, že sa reštrukturalizácia nepripravila už v predchádzajúcom volebnom období, ráta s tromi možnosťami návratného financovania. V prvej vzhľadom na nižšie náklady, možnosť predčasného splatenia, kratšiu prípravu podkladov a pre možnosť financovania bez predloženia ratingu mesta, pripúšťa čerpanie úveru. Pri emisii komunálnych obligácií by mohla mestu v budúcnosti pomôcť dlhšia doba splatnosti a tzv. ručenie menom. Ich nevýhodou v porovnaní so syndikovaným úverom je však pohyblivá úroková sadzba. Posledná možnosť by mohla byť kombináciou predchádzajúcich. Ako HN informoval hovorca primátora Milan Vajda, na písomnú ponuku, ktorou mesto oslovilo 30 bankových inštitúcií doma aj v zahraničí reagovalo 18 subjektov. Z nich by malo mesto na pracovné konzultácie pozvať šesť až osem bánk. Prefinancovanie dlhovej služby a rozloženie kurzového rizika by sa malo uskutočniť v japonských jenoch, eurách alebo v slovenských korunách. Pritom pri predpokladanom päťročnom odložení splatnosti by sa mal úrok pohybovať od 2 do 6,5 % v závislosti od zvolenej meny. Magistrát možné politické riziká reštrukturalizácie dlhu vidí v predčasných parlamentných voľbách po vstupe do EÚ, ktoré by výsledkami mohli ovplyvniť strategické smerovanie SR, kurz koruny či termín zlúčenia Sk s eurom. Rizikom sú aj globálne aspekty ako vojna v Iraku či Kórei, ktoré môžu ovplyvniť kurz jenu a eura. S vydaním obligácií v jenoch má Bratislava skúsenosti už z roku 1995. Záväzky z obligácií v pôvodnej výške 2,8 mld. Sk boli okrem iných dlhov splatené v roku 2000 čerpaním úveru 4,7 mld. Sk od Deutsche Bank Luxemburg. Mesto má v súčasnosti "dobrú povesť" medzi japonskými investormi a má spracovaný aj japonský rating, preto nepredpokladá problémy pri emisii obligácií v jenoch na japonskom trhu. Pri svojej stratégii ďalej mesto v Informačnej správe o možnostiach riešenia dlhovej služby vychádza z konštatovania, že ministerstvo financií ani súkromné firmy v SR neplánujú tento rok vydať vlastné obligácie, a že dopyt po "slovenskom riziku rastie". Správa však upozornila, že tento spôsob úverovania si vyžaduje objem vydaných cenných papierov za minimálne 100 mil. eur. Konkretizácia podmienok a výber najvhodnejšieho partnera na reštrukturalizáciu dlhu by mala byť známa do 20. marca. Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský pre HN pred časom potvrdil, že pri konečnom čerpaní úveru sa bude okrem výhodnosti ponuky prihliadať aj na plán rozvojových programov mesta. Z celkového dlhu 4,05 mld. Sk tvorí 450 mil. Sk záväzok voči Wiener Städtische Allgemeine Versicherung, ktorý je splatný koncom augusta budúceho roka. Zabezpečenie prostriedkov na jeho vyrovnanie by malo byť tiež súčasťou tohtoročnej reštrukturalizácie dlhu hlavného mesta SR.